BRATISLAVA - Po zvýšení životného minima od 1. júla sa k niektorým sociálnym dávkam bude môcť dostať viac ľudí, na druhej strane to prinesie nevýhody tým, čo mienia predčasne odísť do penzie. Predčasný dôchodok totiž žiadateľovi priznajú iba vtedy, ak by bol vyšší ako 1,2-násobok jeho životného minima. Od júla to musí byť najmenej 5977 korún, čo je o 300 korún viac ako dnes.

Životné minimum je podľa zákona "spoločensky uznanou minimálnou hranicou príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze". Dávka, ktorá osobe v hmotnej núdzi patrí, je však nižšia. Kým napríklad životné minimum jednotlivca je 4730 korún, dávka iba 1560 korún. Polepšiť si poberateľ dávky môže príspevkami k dávke, no ani tak sa nemusí z hmotnej núdze vymaniť.

Životnému minimu sa vo svojich programoch pred voľbami venujú aj politické strany. Smer hovorí, že "nanovo upraví konštrukciu a výšku životného minima tak, aby skutočne zodpovedalo základným životným potrebám". Zámerom HZDS je zasa dávku zvýšiť tak, aby "spolu s ďalšími príspevkami dosiahla výšku životného minima". Z programu SDKÚ vyplýva, že ten, kto prijme slabo platenú prácu, by dostával sociálnu dávku, aby jeho čistý príjem neklesol "pod životné minimum alebo inú stanovenú hodnotu".

Životné minimum sa podľa zákona zvyšuje vždy k 1. júlu a nezávisí od politikov, tak isto ani jeho výška. Ministerstvo sociálnych vecí výšku minima stanoví tak, že sumy životného minima vynásobí tým, ako vzrástli buď čisté príjmy na osobu, alebo životné náklady nízkopríjmových domácností. Čísla ministerstvu dodá štatistický úrad, ono navrhne nižšie z nich.

Výška životného minima (korún mesačne)

Dosah zvýšenia životného minima v skratke

Stredoškolské štipendium bude môcť získať aj člen takej rodiny, ktorej priemerný mesačný príjem za posledný polrok je najviac vo výške životného minima. Kým dnes napríklad životné minimum dvojice s 2 deťmi predstavuje 12 330 korún mesačne, od 1. júla to bude 13 000.

Náhradné výživné sa poskytne, len ak príjem žiadateľa oň a osôb, príjmy ktorých sa posudzujú spoločne, nie je vyšší ako 2,2-násobok ich životného minima. Ak ide napríklad o jedno dieťa, ktoré žije iba s matkou, jej príjem nebude môcť byť vyšší ako 15 950 korún, čo je o 814 korún viac ako dnes. Najvyššie náhradné výživné môže byť 1,2-násobok životného minima pre nezaopatrené dieťa. Kým dnes to predstavuje 2580 korún mesačne, od 1. júla to bude 2724 korún.

K 1. septembru sa zvýši rodičovský príspevok na 4450 Sk mesačne.

Rozšíri sa nárok na príspevok na osobnú asistenciu, na príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov a na príspevok za opatrovanie, na oslobodenie od platby za opatrovateľskú službu a prepravnú službu a za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb. (joč)

Vyššie minimum zvýši aj príspevky pre pestúnov

BRATISLAVA - Od septembra by sa mali zvýšiť aj príspevky pre náhradných rodičov. V súvislosti s rastom životného minima to navrhuje ministerstvo sociálnych vecí. Jednorazový príspevok dieťaťu pri jeho zverení do náhradnej starostlivosti sa zvýši z 8840 korún na 9290 korún a jednorazový príspevok dieťaťu pri zániku starostlivosti z 22 100 korún na 23 240 korún. Ministerstvo navrhuje zvýšiť aj opakované príspevky. Ten pre dieťa sa zvýši na 3490 a ten pre náhradného rodiča na 4440 korún. V prípade, že sa náhradný rodič stará o troch a viac súrodencov, dostane ešte príspevok 3150 korún. Ak sa stará o zdravotne postihnuté dieťa, má od septembra dostávať 1830 korún navyše.

Príspevky pre náhradných rodičov sa výrazne menili od januára. Ministerstvo tým chcelo zvýšiť záujem rodín stať sa náhradnými či pestúnskymi rodičmi. To je podľa Petra Húsku z ministerstva "prirodzenejšia a účinnejšia forma starostlivosti o deti, ktorá je doma a v zahraničí preferovanejšia pred starostlivosťou v detských domovoch".

Mimovládne organizácie však upozorňujú, že nový zákon mal aj negatívne efekty. Menej dostávajú náhradní rodičia, ktorí sú zároveň na rodičovskej dovolenke, pretože vyplatenie odmeny pre nich sa už vylučuje s materským či rodičovským príspevkom. Menej dostanú aj rodičia, ktorí sa starajú o tri a viac detí.

Húska hovorí, že príspevky síce majú rodičov motivovať, no "štát ich nemôže poskytovať pri neobmedzenom počte zverených detí. To by nebolo správne". (haj)