Okrúhlica (ľudovo kvačka) tvorí veľké guľaté, vretenovité alebo elipsovité buľvy bielej, žltej i oranžovej farby. Patrí medzi najskromnejšie druhy zeleniny. V osevnom postupe ju zaraďujeme do druhej alebo tretej trate (nie však po hlúbovinách ani reďkovke). Okrem registrovanej skorej odrody Albina s bielou buľvou, odolnou proti drevnateniu, sa osvedčili aj odrody Petrovskaja a Solovjeckaja, ktoré sú vhodné aj pre drsnejšie podmienky. Okrúhlica sa používa na šaláty a prívarky podobne ako kaleráb.

Kvaka sa líši od okrúhlice väčšou buľvou s osrienenými perovito-delenými trávovozelenými listami. Dužina má bielu, žltú alebo fialkastú farbu. Najlepšie sa jej darí vo vlhších oblastiach (v suchých polohách buľvy drevnatejú).

Reďkev japonská má bielu dlhú valcovitú buľvu, ktorá vyčnieva nad povrchom pôdy a má príjemnú, mierne štipľavú chuť. Možno ju vysievať do voľnej pôdy od polovice júna. Má podobné pestovateľské podmienky ako ostatné druhy reďkví.

Podľa lunárneho kalendára je najvhodnejším termínom na výsev týchto druhov zeleniny 25. a 26. máj a 13. a 14. jún.

Čakanka štrbáková typu endívia sa seje od polovice júna a v júli do riadkov širokých 0,3 metra. Podľa lunárneho kalendára najlepšie 17. a 18. júna, 6. a 7. júla, ako aj 15. a 16. júla. Keď rastlinky vzídu a vytvoria 3 až 4 pravé listy, pôdu skypríme a zároveň jednotíme na vzdialenosť 0,3 metra. Porast výdatne zavlažujeme ako hlávkový šalát. Registrovanou odrodou je Eskariol zelený. Pred zberom sa rastliny bielia tak, že listy sa zväzujú a asi do polovice výšky sa prihrnú zeminou. Listy musia byť pritom suché. Rastliny ešte môžeme prikryť papierom alebo prihrnúť zeminou. Bielenie trvá zvyčajne 2 až 3 týždne.

Endívie určené na konzumáciu v zime môžeme založiť aj s koreňovými balmi v pivnici do debny s pieskom a zakryť tmavou látkou na

6 až 7 dní, aby sa vybielili. Pri miernej vlhkosti a dobrom vetraní v pivnici vydržia do januára. Čakanka môže obohatiť jedálny lístok v zimnom období podobnou prípravou ako šalát.