Posedenie v prostredí divadla West, kde diváci sedia pri kaviarenských stolíkoch, je príjemným spestrením pulzujúcej modernej Bratislavy, v ktorej roky chýba kabaretná a revuálna scéna. Tentoraz otvorilo divadlo svoje dvere humorným historkám z nedávnej minulosti, keď na komornej scéne uviedlo premiéru pôvodného Prešporského kabaretu.

Ľubomír Feldek zabezpečil v literárnej predlohe pre mladých začínajúcich umelcov spoľahlivé autorské zázemie. Príbehy z obdobia jeho mladosti, keď sa ulicami Bratislavy túlala postavička Schöner Náci, boli vystavané na odľahčených situačných vtipoch a pospájané starými dobrými evergreenmi. Jednoduchá scéna - lavička, lampa, kotva a lano vytvorila ilúziu dunajského nábrežia, na ktoré sa turisti z prichádzajúcej lode, žiaľ, nedostanú, lebo prístavný mostík niekto ukradol. Vynachádzaví sprievodcovia rozprávajú teda príbeh o meste z nábrežia.

Prechádzka Prešporkom sa odvíja za pomoci diaprojekcie, úvodná melódia o dedinke v údolí a bielych domčekoch v kontraste s novodobou fotografiou mesta vytvára okrem humornej situácie aj paralelu dvoch období. Približuje časy, keď sa tu so samozrejmosťou hovorilo a spievalo v troch jazykoch.

Začínajúci režisér Tomáš Roháč, poslucháč VŠMU, zaangažoval do inscenácie študentov aj pedagógov bratislavského konzervatória. Pod hudobné naštudovanie sa podpísala Zita Orlická, na spáde predstavenia mali veľký podiel svieže a štýlové choreografie Eleny Zahorákovej.

Daniela Bakošová, Daniela Mackovičová a Adela Mojžišová sa prezentovali v divadelnej syntéze troch rovnocenných zložiek - herectva, spevu a tanca a na záver šesťročného štúdia odviedli suverénne a profesionálne výkony, plné tvorivej energie a dravosti, čím zároveň potvrdili opodstatnenie novej trojodborovej študijnej štruktúry, ktorú škola realizuje v poslednom období.

Všestranný, ale predovšetkým humorný Pavol Plevčík a začínajúci šarmantný Tomáš Majláth vyvažovali svojimi mužskými zástojmi rovnováhu predstavenia. Postava Schöner Náciho v stvárnení Borisa Bačíka, ktorá sa niekoľkým generáciám Bratislavčanov hlboko vryla do pamäti, by si zaslúžila aj širšie využitie.

K starej Bratislave neodmysliteľne patrí živá komorná hudba - trio muzikantov dotváralo kaviarenskú atmosféru hudbou predvojnovej éry. Zostáva veriť, že projektu realizovanému s nadšením a elánom mladých, odmenených premiérovými standing ovations, budú priať aj okolnosti a zostane v repertoári dlhšie. Režisér vníma tento projekt ako otvorený tvar, ktorý plánuje ešte neskôr rozpracovať.

Autor: IVICA LISZKAYOVÁ(Autorka je publicistka)