V januári 2003 dostal posledný raz príspevok 6000 korún, vyplatený spätne za december. Potom sa začali príspevky prehodnocovať. Dva mesiace nedostal nič, neskôr mu úrad príspevok za tieto mesiace vyplatil spätne, klesol však na 4000.

Minulý rok po valorizácii matkinej penzie úrad práce a sociálnych vecí Jánovi znížil príspevok na opatrovanie na 3521 korún.

"Očakávam, že keď sa mame teraz v júli zase zvýši dôchodok, zavolajú nás na úrad práce, aby nám oznámili, že od septembra sa príspevok zase zníži," hovorí. Jánova mama má penziu 9000, okrem toho dostáva príspevok na ošatenie 500 korún.

Ján býva sám v byte neďaleko mamy, okrem príspevku má nárok na dávky v hmotnej núdzi, dostáva 900 korún. Ak sa mu príspevok za opatrovanie zníži, mal by dostať zase vyššie sociálne dávky. "Keď mi znížili príspevok na opatrovanie, vôbec mi nepovedali, že by som mohol dostať dávky, spomenul mi to až známy."

Úrady si navyše stále medzi sebou nedokážu vymieňať informácie a preháňajú občana. Ján musí na to, aby získal 900-korunovú dávku chodiť každých šesť mesiacov na úrad s novým listom vlastníctva, aby bolo jasné, že nepredal byt, s potvrdením od bytového družstva, že platí nájom a s potvrdením od mesta, že nezmenil trvalé bydlisko.

Opatrovatelia zdravotne postihnutých môžu pracovať, pred reformou v roku 2003 mohli zarobiť najviac 0,6-násobok životného minima, teraz je to dvojnásobok životného minima, teda 9460 korún.

Ján predtým pracoval ako vychovávateľ v ústave pre zdravotne postihnuté deti. Hovorí, že by mohol pracovať možno tak štyri hodiny denne, keď mama spí, v Leviciach je však nájsť prácu na doma a na štyri hodiny ťažké. Odísť zase nemôže, pretože príspevok za opatrovanie sa poskytuje len za celodennú osobnú opateru, on sa bojí, že by mu ho úrady zobrali.

Zákon ráta s tým, že prvou záchrannou sieťou ľudí v núdzi má byť rodina.