Divadlo Alexandra Duchnoviča Prešov * Albert Camus: Caligula * Preklad: Vladimír Reisel, Ivan Stropkovský * Dramaturgia: Vasiľ Turok in memoriam, Martin Timko * Choreografia: Miroslav Morochovič * Hudba: Rudolf Pepucha * Scéna a kostýmy: Vladimír Čáp * Réžia: Jozef Pražmári * Hrajú: Sergej Hudák, Eugen Libezňuk, Jozef Tkáč, Ľudmila Lukačíková, Vasiľ Rusiňák, Zuzana Haľamová, Daniela Rusinková a ďalší * Premiéra 5. a 17. mája

V Divadle Alexandra Duchnoviča bývalo zvykom vpisovať aktualizačný moment do klasiky bez toho, aby sa popierala významová či estetická rovina originálu. Existenciálne idey Camusa však pri posledne premiérovanej produkcii jeho hry úplne zmizli. Caligula je žánrovo na pomedzí frašky a komédie, čomu sa repliky často vzpierajú.

Inscenácia zas chvíľami prechádza do polohy smrteľne vážneho prežívania, čo oslabuje jej hodnovernosť. Príbeh Caligulu je sploštený na fabulu, z bohato štruktúrovaného textu sa stáva tak trocha kalendárový príbeh, hoci solídne výtvarne dotovaný a do určitej miery aj "nacvičený".

Scénograf vytvoril v centrálnom hracom priestore javiska akýsi korpus, ktorý je raz pódiom pod panovníckym trónom, inokedy interiérom cisárskej komnaty či čas-ťou rímskych kúpeľov. Kostýmovanie sa pohybuje medzi výpravnou róbou rímskej matróny a náznakovými, pomerne konvenčnými odevmi senátorov a vojakov.

Náznaky sexuálneho aktu na otvorenej scéne neprinášajú nejaký hlbší významový rozmer a len zvyšujú pocit hybridnosti.

Sergej Hudák má ako Caligula síce načrtnutý vývoj od zlomeného milenca k brutálnemu tyranovi, no nie je to vrcholný výkon, na aký sme boli v minulosti zvyknutí. Chýba mu bohatší register démonickosti, cynickosti, racionality či recesie. Tiež Eugen Libezňuk ako Démon (postava vymyslená realizátormi) vyjadruje priveľmi prvoplánovo a vonkajškovo sadizmus mariaci ľudské plány.

Lukačíkovej Caesonia zaostala za svojím umeleckým optimom. Vari najviac cítiť nedostatok invenčnej hereckej práce v postave poeta (Jozef Pantlikáš). Škoda, že sa táto veľká herecká príležitosť zredukovala na naťahovačky dvoch mužov, pričom víťazí fyzicky krehkejší tyran.

Inscenátori si zjednodušili prácu i tým, že pomerne rôznorodú typológiu rímskych patricijov unifikovali do akéhosi chóru, čím zrejme chceli naznačiť zmanipulovanú masu, no stratili individuálny prínos jednotlivých postáv.

Caligulov príbeh je vyrozprávaný zrozumiteľne, no bez tajomstva, technicky funkčne, no nie invenčne. Je tu niekoľko expresívnych divadelných scén, ale aj ospalých pasáží. Chvíľami sa nemôžeme ubrániť pocitu, že nepočujeme texty francúzskeho Camusa, ale akéhosi regionálneho umelca, ktorý sa obtrel o autorov rukopis. A pritom uvádzať existencialistov v slovenskom divadle nie je udalosť každodenná.

Autor: MIRON PUKAN(Autor je divadelný teoretik)