Aj pätnásťročné dievča dokáže vnímať svet sľubov, snáh o lepšiu spoločnosť a vytvoriť si svoj vlastný názor. Na Slovensku (jemne povedané) nie je veľmi ľahký život. Oči ľudí čakajúcich na autobus vám dokonale vyrozprávajú príbeh o zlom čarodejníkovi, čo dopomohol k rozpadu veľkého kráľovstva a z kúsočka krajiny, ktorá mu ostala, vytvoril začarovanú krajinu nevinne neschopných ľudí. Ľudí, čo šesť rokov slepo verili a so zavretými očami prihliadali na to, ako im zlý čarodejník po kúsočku kradne to, v čo verili.
Neviem nájsť odpoveď na otázku, ako sa mohol zrodiť niekto, komu je ukradnutá krajina, v ktorej vyrastal, spolu s prísahou skladanou so sľubom budúcnosti svojich vnúčat. Koľko zlodejov, egoistov a klamárov denne sedí za drevenými lavicami slovenskej demokracie, prezlečených za ocenenie ľudských schopností. Mnohým talentovaným ľuďom sa na Slovensku uznania nedostalo. Lebo tu je talent plamienkom, ktorý je odsúdený na zánik.
Stojí to za pohľad, keď sa vaši rodičia vracajú z práce s nadšením, že lekár si môže „dovoliť“ dovolenku a učiteľ nové topánky. Viem, že ľuďom, čo nemajú svedomie, je zbytočné venovať výčitku. Iba náloktorý politik má doma skutočne čisté zrkadlo. Chcem tým len povedať, že mňa od života neodradí život na Slovensku, lebo ešte existujú krajiny, ktoré sa nepodobajú tej našej. V nich vidí dnešný mladý človek útočisko. Neodradí ma ani to, že ľudia ktorým tento list patrí, si ho neprečítajú, lebo viem, že každý deň čítajú svoje myšlienky, čo sa časom stanú ich trestom.
VANDA GMITROVÁ, Prešov
