Štátne divadlo Košice, Malá scéna l August Strindberg: Slečna Júlia l Preklad: Silvia Duchková l Úprava, dramaturgia, výber hudby a réžia: Dušan Bajin l Scéna a kostýmy: Vladimír Čáp l Video: Ján Sabol l Pohybová spolupráca: Nataliya Litvinová l Hrajú: Dana Košická, Stanislav Pitoňák, Katarína Horňáková l Premiéra: 12. mája

Košická Slečna Júlia je jedným z mála pokusov o oživenie diela švédskeho dramatika a prozaika Augusta Strindberga na našich javiskách. Na zaradenie sa medzi výnimočné divadelné tituly to samo osebe nestačilo, chýbalo predovšetkým hlbšie a presvedčivejšie rozvinutie vzťahov, ktorými disponovala predloha.

Režisér a dramaturg v jednej osobe pôvodný text upravil a následne ho pretkal citátmi z denníkov a básní poetky Sylvie Plathovej, ktorých cieľom bolo vyjadriť to, čo mohla cítiť v niektorých momentoch aj hlavná hrdinka. Hoci išlo o zaujímavý pokus o aktualizáciu Strindbergovho najznámejšieho diela, a použité videoprojekcie boli veľmi pôsobivé, k úplnému precíteniu jej konania a motivácie to nestačilo. Navyše, na ďalšie inscenačné prepojenie Sylvie a Júlie režisér rezignoval. V takto nastavenom priestore to nemali ľahké ani herci. Za iných okolností mohla Dana Košická určite ašpirovať na divadelné ocenenie sezóny - Dosku. Na pôde Malej scény síce hrala naplno, celistvý obraz o svojej hrdinke však z uvedených dôvodov poskytnúť nemohla. Nie zanedbateľný vekový rozdiel medzi ňou a 25-ročnou Júliou, navyše aj v kontexte s Plathovou (zomrela ako tridsaťjedenročná), poskytoval priestor na určitý posun v interpretácii textu z pohľadu zrelej, stále však nešťastnej a po pochopení túžiacej ženy.

Stanislav Pitoňák ako predstaviteľ Júliinho sluhu a zvodcu zároveň hral nielen pred divákmi, ale ako postava sledujúca vlastné nízke pohnútky aj pred slečnou Júliou. Škoda, že jeho vzťah k slúžke v podaní Kataríny Horňákovej bol v inscenácii oproti literárnej predlohe značne potlačený.

Sivá kuchynská scéna umocňovala pocit nevýraznosti divadelného diela. Lepšie fungoval hádam jazdecký kostým a bičík v rukách slečny ako zvýraznenie aristokratickej nadradenosti, v kontraste s vnútornou zraniteľnosťou až submisiou. Keďže Slečna Júlia je poctou Sylvii Plathovej, našiel sa v nej priestor aj na niekoľko songov skupiny Tornádo Lou, ktorá časť svojej tvorby postavila práve na jej básniach. V slovenskej inscenácii hry švédskeho autora, ktorú režisér venoval angloamerickej poetke, tak zazneli české piesne.

Slečna Júlia mala nemalé ambície aj potenciál. Ktovie, ako by dopadla, keby v nej úlohu dramaturgickej supervízie prenechal režisér niektorému zo svojich kolegov, s ktorým by zvolenú koncepciu mohol dotvoriť.

Autor: PETER SCHERHAUFER(Autor je publicista)