Na prvý pohľad to pripomína beh v kruhu bez odpovede. Preraziť ho pomôže aj veľkolepá výstava Rembrandt - Caravaggio vo Van Goghovom múzeu v Amsterdame.

Synergický efekt tejto kurátormi vytvorenej dvojice nie je nepredvídateľný: dotyky, krivky, plné prsia, dievčenská nevinnosť, erotika aj pedofília v mnohých odtieňoch, zaplavená svetlom aj skrytá v hlbinách tmy.

Podobné "dvojvýstavy", kde sa hľadajú súvislosti aj odlišnosti v tvorbe, nie sú v tomto múzeu nezvyčajné. Na rozdiel napríklad od rozsiahlej expozície spred štyroch rokov, konfrontujúcej Vincenta Van Gogha s Paulom Gauguinom, v prípade Caravaggia a Rembrandta úvahy o fatálnom stretnutí nie sú namieste. Títo dvaja barokoví revolucionári sa nikdy nestretli. Caravaggio žil skôr, keď zomrel v roku 1610, mal Rembrandt štyri roky.

Caravaggio bol katolík, maľoval pre cirkev. Rembrandt pochádzal z protestantského prostredia, objednávky dostával najmä od zámožných mešťanov. Aj tieto vplyvy robia ich spoločnú výstavu takou príťažlivou.

Sú čitateľní ešte aj v rámoch. Protestant Rembrandt si niekedy vystačí s obyčajným čiernym rámom bez nutkania po barokovej pompéznosti. Obaja sa snažia zvečniť emócie, dramatický výraz, k čomu im pomáha najmä sila svetla. A obaja vyžadujú od diváka pozornosť - v tmavých plochách často ukrývajú tajomstvá.

Na dvoch poschodiach tu väčšinou visia v pároch, pozývajú na porovnávanie južného zbožne prudérneho baroka so severným, bujarejším zobrazením. Námety sú často rovnaké, takže odlišnosti sa ľahučko čítajú. Nájdu sa tu však aj provokujúce páry, ktoré sú na prvý pohľad príliš vzdialené: napríklad motív nahého tela.

Od Rembrandta tu visí odvážne odhalená Kúpajúca sa Betsabé, od Caravaggia Svätý Hieronymus na písacom stole s unavene odhaleným ramenom. Spojení je však viacero - obe postavy zasvätili život Bohu a na oboch nesie viac významu svetlo než rozmery pokožky.

Autor: Amsterdam