Žijeme v dobe neustálych zmien. Menia sa uznávané hodnoty, životný štýl, práca manažérov i zamestnancov. Ešte nedávno bol v podnikaní najdôležitejší hmotný kapitál, dnes sú to znalosti - intelektuálny kapitál. Uvádza vo svojom príspevku Jiří Stýblo na stránkach Kariéra Servisu.

Intelektuálny kapitál

Úspešné firmy sa orientujú na maximálne využívanie existujúcich znalostí a vytváranie nových produktívnych znalostí, ktoré sa využívajú ako konkurenčná výhoda. Odborníci predpokladajú, že znalostný kapitál firmy bude v budúcnosti oveľa viac cenený ako kapitál hmotný alebo finančný. Niektoré z týchto predpovedí sa už stali realitou. Príkladom sú mnohé IT firmy, ktorých hmotný majetok je pomerne malý a napriek tomu ceny ich akcií sú vysoké.

Odhaduje sa, že v tradične riadenej firme sú znalosti zdokumentované len asi z desiatich percent, zostávajúcich 90 percent znalostí sa nachádza v hlavách zamestnancov firmy. Tradičný manažment sa riadením znalostí príliš nezaoberá. Navyše rozsiahle zoštíhľovanie a splošťovanie organizácií má za následok „stratu podnikovej pamäti“ vrátane dôležitých neformálnych sietí a podnikových vzťahov. Niektoré firmy ako napríklad Nokia, British Petroleum, Unilever, Motorola a ďalšie si uvedomili, ako je dôležité, aby znalosti neboli len tak nekoordinovane rozptýlené vo firme a aby sa nestrácali odchodom ľudí z firmy. Preto začali znalosti a informácie sústreďovať, ukladať, triediť, vyhodnocovať, aby ich ďalší zamestnanci mohli používať a pracovať tak lepšie a produktívnejšie. Znalostné aktíva sa potom vidia v troch oblastiach:

- v znalostiach a schopnostiach zamestnancov - patria sem tvrdé technické schopnosti, ale aj mäkké ako napríklad umenie získať zákazníka

- v internej štruktúre - riadiace, administratívne a počítačové systémy, modely, patenty

- v externej štruktúre - imidž, obchodné značky, vzťahy so zákazníkmi a dodávateľmi

Ak sú zamestnancom znalosti firmy k dispozícii, potom môžu pracovať s vysokou efektivitou. V súčasnej organizácii sa vysoko špecializované znalosti, skúsenosti a informácie nachádzajú skôr u pracovníkov v prvej línii, ktorí sa kontaktujú priamo so zákazníkom. Vedúci pracovník už nie je zdrojom znalostí, ale riadi procesy, v ktorých jeho spolupracovníci znalosti vuyžívajú a vytvárajú.

Dôležitou technickou a organizačnou podporou pre prácu so znalosťami vytvárajú moderné softvéreové programy, umožňujúce zhromažďovanie, triedenie a vyhodnocovanie znalostí. Ide o pomerne vysokú investíciu, ktorá sa však vyplatí.

Ekonomika znalostí

Znalostný manažment sa usiluje o to, aby podstatné znalosti boli zdieľané viacerými pracovníkmi a aby sa vo firme vytvárali nové znalosti, a tak aj nové hodnoty. Cieľom znalostného manažmentu je dbať na dôsledné:

- zhromažďovanie a triedenie znalostí - ktoré firma pozná ako celok, aké riešenia má už firma za sebou, aké riešenie rôznych problémov má firma k dispozícii v momente, keď sa problém objaví, ako firma vytvára nové znalosti a podobne

- využívanie znalostí - je to aplikácia znalostí naprieč organizáciou, premena individuálnych znalostí na zdieľané znalosti, premena individuálnaho učenia sa na učenie sa organizácie

Rozborom minulých aktivít sa dajú identifikovať produktívne neúspechy (vedú k pochopeniu a k rozšíreniu znalostí), rovnako ako neproduktívne úspechy (nikto nevie, prečo k úspechu došlo). Znalosti sa získavajú aj vyhodnotením každej akcie.

Znalostnú spoločnosť nemožno budovať v každej firme. Podmienkou je jej určitá vyspelosť a vyspelosť jej firemnej kultúry. Dobrý softvér k takémuto cieľu takisto nestačí. Najväčším problémom bývajú zvyklosti a postoje ľudí. Pracovníci si nedostatočne uvedomujú súvislosť medzi svojou schopnosťou pracovať s informáciámi a znalosťami a úspechom organizácie. Zistilo sa, že väčšina pracovníkov vrátane manažérov najradšej získava znalosti z vlastných skúseností a osobným kontaktom s druhými ľuďmi.

Pre mnohých pracovníkov je ťažké orientovať sa v záplave nových informácií, ktoré do organizácie prúdia prostredníctvom časopisov, výskumov trhov alebo poznatkov predajcov.

Riadenie znalostí je svadbou z rozumu medzi strategickým riadením, riadením ľudských zdrojov a informačnými technológiami. Určite každý z nás, kto už niekde čítal, že žijeme v spoločnosti znalostí, premýšľal, že znalosti rozhodnú o úspechu. Počet tých, ktorí na tieto myšlienky konštruktívne reagujú, je však zjavne najväčšia v odbore informačných technológií. Dôsledkom toho je, že riadenie znalostí nie je ako disciplína doposiaľ pevne definované, ale možno už využívať množstvo horších či lepších technologických riešení pre jeho budovanie a podporu. To je tiež asi príčinou toho, že mnohí považujú riadenie znalostí za disciplínu informatikov.

Manažéri - generalisti si na rozdiel od informatikov od riadenia znalostí buď uchovávajú odstup hraničiaci s neznalosťou, alebo ich považujú za jednu z módnych vĺn vyvolanú informatikmi. Naproti tomu manažéri a špecialisti ľudských zdrojov počujú na znalosti, a preto vidia jadro riadenia znalostí prevažne v rozvoji vzdelávacej a tréningovej funkcie a často tiež v hodnotení pracovníkov. Riadenie znalostí vychádza z chápania znalosti ako „verejného statku“ v rámci celého podniku a tak s nimi zaobchádza. Ak je zmyslom znalostí v chápaní riadenia ľudských zdrojov osobný rozvoj, potom zmyslom znalostí z perspektívy riadenia znalostí je posilňovanie konkurenčnej výhody podniku ako celku cestou budovania znalostného kapitálu.

Stratégia ekonómie znalostí

Takáto ekonomika má svoju stratégiu chápanú nielen ako dokument, ale predovšetkým ako stav mysle. Presadzuje v hospodárskej praxi konkurenciu založenú na znalostiach. Kladie všetkým nemilosrdne otázku: čím sa presadíte vy?

Jednu z výstižných odpovedí dáva J. B. Quinn, Buchanan, profesor manažmentu Darmouth College (USA) - inteligentnú organizáciu. „Inteligentná organizácia sa rozvíja a prekvitá spracovaním, zdieľaním a umocňovaním znalostí v priebehu inovačného procesu. Budúcnosť patrí inteligentným organizáciám, ktoré pochopili, ako radikálne zmenil sofistikovaný sotvér pravidlá hry na trhu.“

Čo predstavuje znalostný kapitál v praxi?

Znalosti pracovníkov - ich profesné spôsobilosti, ich skúsenosti a prax.

Znalosti vzťahov - vzťahy so zákazníkmi, partnermi, dodávateľmi, čo o nich vieme a ako s takýmito informáciami dokážeme pracovať.

Znalosti organizácie - ako fungujú vnútorné formálne a neformálne štruktúry, organizačné vzťahy a pracovné procesy a postupy. Z podnikového hľadiska ukážku toho, ako chápe inteligentné podnikanie a organizáciu firma, môže byť príkladom Skandia. Jej prvky sú:

- globálna podnikateľská perspektíva (global business perspective)

- prielomové inovácie schopné preskoku k ďalšej rozvojovej krivke (break inovation)

- navigačné nástroje doplňujúce informačné a predovšetkým účtovné systémy (navigation tools)

- znalostné recepty (knowledge recipes)

- hodnoty poskytujúce podnikateľský zmysel (enterprenershipvalue).

(r)