Americký prezident George Bush pred portrétom prezidenta Washingtona. FOTO - ČTK/AP
Popularita Georgea Busha je na dne. V Bielom dome bude ešte dva a pol roka a jeho ďalšie počínanie na niekoľko rokov určí aj silu republikánov. Už v novembrových voľbách im hrozí, že stratia kontrolu nad Snemovňou reprezentantov.
"Prezident Bush čelí najhorším číslam v prieskumoch verejnej mienky, odkedy porazili vo voľbách jeho otca," píše denník Washington Post. Pripomína, že moderná história Spojených štátov neponúka príklad, kedy by sa prezident zotavil z problémov, aké má teraz Bush.
Jeho najbližší spolupracovníci sa však o to pokúsia - stratégiu založili na imigračnej reforme a "známych pesničkách" o národnej bezpečnosti a znižovaní daní.
Jediným príkladom prezidenta, ktorý sa dostal z negatívnych čísel, je Ronald Reagan. V jeho prípade nebola kríza taká dlhotrvajúca a potom prišla éra úspechov. Richard Nixon radšej odstúpil, Jimmy Carter a George Bush starší vo voľbách prehrali. Pád Bushovej administratívy sa stáva témou dňa a prezidentovi poradcovia hľadajú v historických knihách, ako si poradili jeho predchodcovia. Alebo skôr neporadili.
Sociológovia pripomínajú, že zmeniť názory voličov, ktoré sa formujú roky, je ťažké ak nie nemožné. Bushovi by mohol pomôcť aj dramatický zahraničnopolitický zvrat - napríklad vo vývoji v Iraku (ktorý prezidentovi uškodil najviac) alebo polapenie Usamu bin Ládina. Ak by republikáni udržali kontrolu nad Kongresom, Bush by to mohol chápať ako signál, že politiku meniť nemá. Ak zvíťazia demokrati - legislatíva už jeho politike naklonená nebude.
Prezidentovi sa nová stratégia začína vyplácať. Jeho imigračnú reformu podľa prieskumu pre CBS schvaľuje 62 percent Američanov, šesť z desiatich podporuje aj jeho program hosťujúcich pracovníkov. Až 77 percent opýtaných je za umožnenie získania občianstva niektorým ilegálnym imigrantom.
Zastavil sa aj pád v prieskumoch popularity. Podľa CBS News je na úrovni 35 percent. To je síce zlé, ale o štyri percentá lepšie než v predchádzajúcom prieskume.
Prezident však čelí aj myšlienkovej kríze vo vlastnej strane - tá súvisí s odcudzením sa konzervatívnym princípom vo fiškálnej disciplíne. V januári prezident prišiel s umiernenou agendou pri reforme zdravotníctva, v otázke energetickej nezávislosti, no Kongres akoby jeho názory ignoroval. O fiškálnej disciplíne nehovoriac. Washington zvyšuje štátny dlh o stovky miliárd dolárov.
"Ako hlboko môže klesnúť?" pýta sa titulok najnovšieho vydania týždenníka U. S. News&World Report. Komentátor David Gergen, dochádza k záveru, že vláda Američanov sklamala. Hurikán Katrina sa podľa neho stal metaforou toho, čo sa stane, ak sa neriešia najdôležitejšie problémy. Otázka už totiž nie je o Bushovi, ale o tom, ako dopadne Amerika. Medzi najzávažnejšie problémy zaraďuje krízu amerického školstva, zdravotníctva, finančnej nerovnováhy, energetickú závislosť a stagnáciu vedy.
Americkí prezidenti v situácii podobnej Bushovi
Woodrow Wilson (1913 - 1921, demokrat) - K jeho pádu viedla zahraničná politika, hoci vo svete je oslavovaná. Stál pri zrode Spoločnosti národov. Prezident ale zanedbával domácu politiku - inflácia rástla, štrajky pokračovali, rovnako ako boj firiem a odborov.
Harry S. Truman (1945 - 1953, demokrat) - Jeho zahraničná politika spočiatku slávila úspechy - Marshallov plán na obnovu Európy. Kríza nastala po vypuknutí kórejskej vojny, v ktorej bojovali aj Američania. Keď oďchádzal, jeho popularita bola 31 percent.
Ronald Reagan (1981 - 1989, republikán) - Kritici ho podceňovali, veď bol hercom. Po počiatočných úspechoch prišla kauza predaja zbraní Iránu, zisky sa využili na financovanie protimarxistických povstalcov v Nikarague. Jeho domáca aj zahraničná politika však nakoniec priniesla úspechy, končila sa studená vojna. Z Bieleho domu odchádzal so 70-percentnou podporou.
Zdroj: U.S. News&World Report
