nte vytýčila, budú monitorovať zástupcovia Medzinárodného menového fondu. „Je to jasný dôkaz pokračovania reforiem aj v druhej polovici volebného obdobia,“ vyhlásil včera podpredseda vlády pre ekonomiku Ivan Mikloš.
Vyhlásenie o hospodárskej politike obsahuje záväzky vlády spolu s časovým horizontom, v ktorom majú byť splnené. „Cieľom postupov naplánovaných v rámci programu na rok 2001 je pripraviť na nasledujúce obdobie podmienky pre rýchly rast, podporený predovšetkým rozvojom súkromného sektora a tvorbu pracovných miest,“ tvrdí vláda. Na nesplnenie vytýčených cieľov by podľa Mikloša mohlo Slovensko doplatiť stratou svojej kredibility. „Je veľmi dôležité, aby záväzky vlády boli splnené. Od toho bude závisieť dôveryhodnosť krajiny, úrokové sadzby, ratingové hodnotenie,“ zdôraznil.
Medzi hlavnými bodmi dokumentu je aj záväzok vlády, že výnosy z privatizácie použije na „rozvojové programy“ len v prípade, že tohtoročný fiškálny deficit neprekročí 3,9 percenta z hrubého domáceho produktu (bez nákladov na reštrukturalizáciu bánk a výdavkov na realizáciu štátnych záruk). To platí aj o použití príjmov štátneho rozpočtu prevyšujúcich úroveň plánovanú na tento rok. „Je prijatá všeobecná zásada, že zdroje získané z vyšších ako rozpočtovaných príjmov sa použijú len na krytie výdavkov na prípadné živelné pohromy a financovanie dodatočných výdavkov vyplývajúcich zo zákona, maximálne do výšky 1,5 miliardy korún,“ uvádza sa vo vládnom dokumente.
Do septembra tohto roku navyše vláda predloží do parlamentu návrh zákona o štátnom dlhu a štátnych zárukách, ktoré obmedzia použitie príjmov z privatizácie výlučne na zníženie štátneho dlhu a financovanie reformy dôchodkového zabezpečenia. Do pokladnice štátu by v budúcom roku mal z privatizácie pribudnúť rekordný objem peňazí - až 10 percent z očakávaného HDP.
Vládny kabinet sa ďalej zaviazal, že do septembra ponúkne na predaj 49-percentný podiel v Slovenskom plynárenskom priemysle, odpredá „najmenej 67 percent akcií Investičnej rozvojovej banky strategickému investorovi alebo investorom, prípadne bude iniciovať postup alternatívneho riešenia“ a investorom ponúkne aj 49-percentné podiely v troch spoločnostiach distribuujúcich elektrickú energiu. Konečným termínom má byť záver tohto roku.
Medzinárodný menový fond bude na rozdiel od predchádzajúcich rokov dohliadať aj na poskytovanie nových štátnych záruk v rámci limitov, ktoré si stanovila vláda. Ich splácanie dosiaľ značne zaťažovalo štátny rozpočet, keď objem realizovaných štátnych garancií dosiahol približne 16 percent slovenského HDP. Výnimkami z tohto postupu budú záruky na preklenovací úver pre Fond národného majetku SR (6,5 mld Sk) určený na infraštruktúrny projekt mesta Bratislava vo výške 1,8 mld Sk a štyri miliardy korún pre Železnice SR.
MICHAL NALEVANKO
