FOTO
Maďari majú špeciálny výraz - úri ember. Presný preklad je - pánsky človek, zmysel je však oveľa hlbší. Nie je to doslovný ekvivalent anglického džentlmena. Vyzdvihuje slušnosť, spôsobnosť i skromnosť. Po minúte posedenia s brankárskou legendou GYULOM GROSICSOM sme pochopili význam.
Už pri dohováraní si času a miesta na rozhovor odmietol opätovné potvrdenie stretnutia, hoci v noci pred ním sa vracal z nemeckého Koblenzu. Úri ember bezpodmienečne drží slovo.
Mali sme sa stretnúť o pol jedenástej v nádhernom hoteli na budínskej strane metropoly. Prišli sme skôr a mierne sme sa zahanbili. Už tam sedel.
Stále švihák, perfektne vyžehlené sako decentne zdobil odznak maďarskej futbalovej federácie. Pred sebou mal malé pivo a noviny. To je jeho predpoludňajší rituál.
Neodmietol pozvanie na kalíštek slivovice, nedávno, 4. februára, oslávil osemdesiatku. Jemne sa usmial, naznačil, že o Slovensku a Československu vie veľmi veľa.
V úzkom kruhu sa sprvoti posťažoval. Akoby na ospravedlnenie, že nie je v plnej forme. Začiatkom roka mal mozgovú príhodu. Lekári mu odporučili operáciu. Nechce ísť.
"Nemôžem cítiť nemocničný pach. Až keď ma odnesú," usmial sa, obrazne pod fúzy, lebo oholený i upravený bol ako Alain Delon.
Spolu s ďalším žijúcim členom zlatého maďarského tímu JenŚ Buzánszkym bude čestným hosťom nemeckého šampionátu. Tretí, ktorý je nažive, legendárny Ferenc Puskás, žiaľ dlhodobo leží v nemocnici, čakajúc na neodvratný koniec.
Ako to pri vzácnych rozhovoroch bez časových obmedzení býva, bonmot padne mimochodom, pri klebetení bez diktafónu. Posledná otázka sa zrazu stala prvou, odznela už pri vykračovaní ku dverám pri rozlúčke.
Súhlasíte s tým, že brankár môže zachrániť zápas, no nie vyhrať celý turnaj?
"Iba môže prispieť k úspechu tímu. Brankár je obeť uzavretá do klietky, on dostáva góly, no nedáva ich. Ak útočník zahodí tri tutovky, vraj má smolu, ak urobí gólman chybu, pripíšu mu osudové zlyhanie."
Tešíte sa na nemecký šampionát? Očakávate zaujímavé a kvalitné zápasy?
"Bude to pekný futbal, špeciálne sa teším na Brazíliu. Radšej by som si však pozrel zápasy v televízii, tam človek vidí oveľa viac. Navyše, od malička netúžim po verejných vystúpeniach, vo veľkom dave som nesvoj."
Na štadióne ste sa však museli postaviť pred tisícky ľudí. Tam ste tento pocit nemali?
"Nie, tam sa musí človek koncentrovať a vylúčiť verejnosť. Iba pred výkopom som registroval, koľko je tam ľudí."
Je to šťastná súhra okolností alebo to má aj iné dôvody, že sa v Maďarsku našlo hneď po vojne toľko výnimočných futbalistov?
"Hlavnú úlohu vo formovaní charakteru človeka majú rodina a škola. Pokiaľ talent nedostane základy vo svojej výchove - mám na mysli disciplínu, sebadisciplínu, úctu k okoliu i iným, vzťah k hre, umeniu - nikdy sa nerozvinie. Vyrastali sme pred vojnou, v podmienkach, ktoré sú v rozpore s dnešnými výchovnými metódami. Poviem príklad: vo futbale si neuctí diváka hráč tým, že vybehne na trávnik, ale divák si uctí hráča, keď zasadne na tribúnu. Futbal nie je samoúčelná činnosť, že sa len tak pomotkám na ihrisku, kým sa mi chce. Treba vyjsť na trávnik, pokloniť sa obecenstvu a vydať zo seba maximum."
V čom je fígeľ, prečo sa táto partia nestratila, naopak vytvorila jednu z troch (ešte Brazília 1956 a 1970) najúspešnejších futbalových zostáv všetkých čias?
"Má to dva dôvody: jeden je morálne pozadie, ktoré dnešná výchova nie je schopná zabezpečiť. Druhý je, že sa málokedy stáva v dejinách jednej krajiny, aby sa v danom čase našli v tíme štyria, piati hráči svetového kalibru, ako boli Puskás, Kocsis, Hidegkuti, Bozsik, Czibor. Poslaním tohto družstva bolo udržiavanie identity Maďarov. Nehovorilo sa, že futbalová reprezentácia opäť zvíťazila, ale vravelo sa: zdolali sme Angličanov, zdolali sme svet, sme najlepší. Boli to emocionálne prejavy. Dôvodom bolo, že sme žili v hospodárskych a politických podmienkach, ktoré zbedačovali národy. Keď sa v tých časoch totiž stretli traja ľudia, aby sa porozprávali, bolo len otázkou času, kedy podíde k nim štvrtý, aby ich rozohnal."
Mal pri vytvorení tohto družstva kľúčovú úlohu tréner Gusztáv Sebes?
"Je to chúlostivá a osobná otázka. Pravda je, že nebolo umením vybrať vtedy najlepších hráčov, ale i to, že k tomu pristúpil s citom, našiel tých, čo sa hodili do herného štýlu družstva.
Aký bol Sebes?
"Bol politik, do krvného obehu maďarského futbalu sa dostal ako dobrý súdruh. V jeho činnosti hrala prvoradú úlohu politika. Mal som s ním vážne osobné konflikty.
Kedy ste cítili, že sa rodí veľký tím?
"V roku 1950 prehrala maďarská reprezentácia, ktorá vtedy ešte nehrala v tej ideálnej zostave, 2:5 s Čechoslovákmi v Prahe. Pravdepodobne táto krutá prehra upozornila vedenie, že musí urobiť zmeny. Nándi Hidegkuti sa dostal do reprezentácie ako 28-ročný preto, lebo medzi Kocsisa a Puskása potrebovali hráča takých kvalít, ktorý je schopný slúžiť obom, ale zároveň aj toho, aby za okamih vedel rozhodnúť, ktorý z týchto dvoch je v lepšej šanci. Preto sa stal kľúčovou postavou. Czibor bol absolútny individualista. Do zostavy zapadol preto, lebo tí dvaja v útoku na všetko nestačili. O čom som hovoril, sa vzťahuje na obdobie pred 4. júlom 1954. V tento deň sme nečakane prehrali vo finále svetového šampionátu vo Švajčiarsku. Zanechalo to hlboké emocionálne i odborné stopy na ďalšom osude maďarského futbalu. Táto prehra dodnes vo mne rezonuje ako katastrofa. Pre družstvo to mala byť kráľovská koruna, vyhrali sme olympijský titul, Európsky pohár, štyri a pol roka sme boli neporaziteľní."
Rozhodujúci Rahnov tretí gól šesť minút pred koncom finále sa vám vynáral aj v snoch?
"Desiatky rokov sa mi po nociach v polospánku premietal. Nehanbím sa poznamenať, že našu prehru zavinil aj rozhodca. Pred vyrovnávajúcim i posledným gólom som skákal po pomerne ľahkú loptu. Nemec Schäfer ma fauloval. Po rokoch mi to vyrozprával. Pri vysokých loptách sa mal zaoberať len mnou. Objal ma zozadu, stiahol na zem, lopta odskočila a Rahn dvakrát trafil. Navyše, tretí gól Öcsiho (Puskásova prezývka - pozn. aut.), ktorý dal niekoľko minút pred koncom, bol regulárny. Rozhodca ho najprv uznal, potom si to rozmyslel.
To bola hlavná príčina prehry?
"Nie. Rozhodca hral v nej veľkú rolu, ale hlavnou príčinou bolo, že po tom, ako sme v 8. minúte viedli už 2:0, stratili sme koncentráciu, povolili sme. Kto raz športoval, vie, že v určitom okamihu si pretekár myslí, že víťazstvo je moje - a vtedy utrpí jeho myslenie - od tejto chvíle je o milimeter pomalší, zmešká akcie. Nemci nás ihneňde, ešte v prvom polčase potrestali - vyrovnali."
V roku 1956 mnohí členovia tímu odišli do emigrácie. Aj vy. Vrátili ste sa však. Prečo?
"Keď nás v októbri obsadili Rusi, boli sme na zájazde v Španielsku. Koncom novembra zavolal vtedajší šéf Honvédu, či by sme sa niekde po ceste nestretli, lebo sa im zranili obaja brankári. Prišiel po mňa autobus, cestoval som aj s rodinou, mal som už dve dcéry. Hrali sme po celej Európe. Vo februári 1957 sme sa usadili vo Viedni. V máji sa však medzinárodné futbalová federácia uzniesla, že zavedie popri povinnej ročnej prestupovej lehote aj ročný dištanc. Mal som 30 rokov, a nemohol som sa upísať nikomu. Museli sme z niečoho žiť. Tak som sa zrazu ocitol na našom veľvyslanectve, kde nikto nerátal, že zo štvorice Puskás, Kocsis, Czibor a ja, sa niekto vráti domov. Dali mi papiere a od tej chvíle bol môj život ako zo zlého románu. ŠtB ma čakala už na hranici, vyše roka ma vypočúvali, chvalabohu na slobode (hrať som však nesmel), obvinili ma zo špionáže, vlastizrady. Preradili ma do Tatabánye. Až do roku 1989 som musel držať ústa. Chystám sa napísať knihu, vyrozprávať to, čo som nemohol, spomienky boli priveľmi bolestivé."
Chytali ste na troch majstrovstvách sveta. Aj v Čile 1962. Vyradilo vás ako veľkého favorita Československo. Svet tvrdil, že zápas vyhral brankár súpera Schrojf. Myslíte si to tiež?
"Človek inštinktívne uznáva svojho kolegu, no pritom mu želá, aby dostal góly. Schrojf bol vynikajúci, no boli tri, štyri šance, v ktorých nerozhodla jeho šikovnosť, ale nešikovnosť našich útočníkov. No to, že ste zápas vyhrali, môžete ďakovať predovšetkým Schrojfovi."
Koho považujete za najlepšieho brankára sveta?
"Existuje vrchol, kam sa dostane len málo ľudí. Tých, ktorí sa vyškriabu do najvyšších sfér, už nesmieme zaraďovať do kategórií."
Prelaďme na krajšiu tému - ako sa vynárajú vo vašich spomienkach slávne zápasy Anglicka s Maďarskom v roku 1953, víťazstvo 6:3 vo Wembley i budapeštianska odveta, v ktorej ste vyhrali 7:1?
"Angličania vyhlásili súboj za zápas storočia, 90 rokov doma neprehrali. Báli sme sa ich. Pred nástupom sme trochu špicľovali pred ich šatňou. Zistili sme, že aj oni nás. Priebeh zápasu bol jednoznačný: hrali sme technicky, no najmä takticky ináč než súper. Angličania sa prísne držali zaužívaného WM (3 - 2 - 5) systém. Sebes urobil fantastický ťah: Nándora Hidegkutiho stiahol z postu stredného útočníka do zálohy, stredný obranca Angličanov ostal sám, nevedel, koho má brániť. Tam sme posielali loptu, ktorú Puskás, Kocsis dostávali od Hidegkuti úplne voľní. Klamal ich aj tak, že sám zakončoval. Bol to Nándiho zápas, dal tri góly."
Bol to zrod systému 4 - 2 - 4?
"Presne. My sme ho vtedy nazývali maďarským. Vo svete sa ako prví prebudili Brazílčania, no oni ho už nazývali 4 - 2 - 4."
Čitateľov denníka SME srdečne pozdravuje Grosics Gyula
