
Izraelský policajt zakrýva telá dvoch školákov, ktorých včera zabila bomba samovražedného atentátnika neďaleko Kalkilíje. FOTO - REUTERS
JERUZALEM - Po včerajšom samovraždenom atentáte neďaleko mesta Kalkilíja, ku ktorému sa priznali bojovníci brigád Kásamu, militantného krídla hnutia Hamas, boli izraelské bezpečnostné sily v pohotovosti, aby zabránili ďalším atentátom. K odvetným akciám však armáda neprikročila. V čase prebiehajúceho zasadania Ligy arabských štátov (LAŠ), ktoré bolo venované aj izraelsko-palestínskemu konfliktu, sa izraelské ozbrojené sily zachovali zdržanlivo. Izraelský minister vnútornej bezpečnosti Uzi Landau po včerajšom mimoriadnom zasadaní bezpečnostného kabinetu oznámil, že v najbližších dňoch sa začne rozsiahla ofenzíva proti terorizmu, ktorá má trvať týždne alebo mesiace. „Budeme vykonávať pravidelné operácie a palestínska samospráva bude každý deň alebo každý druhý platiť politickú cenu. Nedovolíme, aby nás (palestínsky vodca) Jásir Arafat dostal do situácie, keď budeme konať proti vlastným záujmom,“ povedal.
Situácia bola včera dramatická aj na palestínskych územiach, kde na viacerých miestach - neďaleko Rafáhu v pásme Gazy a Nábuluse na západnom brehu - došlo k prestrelkám. V blízkosti hraníc s Egyptom prišiel o život palestínsky chlapec, keď zodvihol pár boxerských rukavíc a tie explodovali. Vážna bola aj situácia v Hebrone, kde chceli židovskí osadníci v noci na včera pomstiť smrť desaťmesačného dieťa, ktoré v pondelok zabil palestínsky ostreľovač. Osadníci v noci zapaľovali autá a ničili budovy palestínskych úradov v palestínskej časti mesta. Vojaci sa snažili osadníkov zatlačiť späť. V Hebrone žije asi 120 000 Palestínčanov, ale centrum mesta patrí približne 400 židovským osadníkom.
Nový dôvod na frustráciu dali Palestínčanom Spojené štáty, keď použili právo veta, a tak zabránili v utorok večer prijatiu rezolúcie BR OSN o vyslaní tímu medzinárodných pozorovateľov na ochranu palestínskych civilistov. Podporovatelia návrhu ho chceli presadiť skôr, než sa v Ammáne skončí arabský summit a odmietli prerokovať kompromisný európsky návrh. Ten predpokladal, že by BR OSN vyslala neozbrojených pozorovateľov len v prípade, že s tým bude súhlasiť Izrael aj Palestínčania. Izrael to kategoricky odmieta. „Bezpochyby rozmiestnenie medzinárodných síl by v tomto čase vysokého napätia situáciu len ďalej vyostrilo a prinieslo by zintenzívnenie konfliktu namiesto jeho riešenia,“ povedal hovorca izraelského premiéra Raanan Gissin. Hovorca Arafata Tájib Abdíl Rahím vyhlásil, že „USA ako jediné stoja na strane Izraela a jeho agresie proti palestínskemu národu“.
Poľutovanie nad týnto postojom vyjadrili aj vodcovia Ligy arabských štátov, ktorí včera v Ammáne skončili dvojdňové zasadanie. Jeho účastníci sa zhodli v otázke finančnej pomoci Palestínčanom, ale nezhodli sa v otázke Iraku. Bagdad odmietol súhlasiť s rezolúciou, ktorá by na jednej strane upravovala iracko-kuvajtské vzťahy a zaväzovala Irak na plnenie medzinárodných rezolúcií a na druhej strane by vyzývala arabské krajiny na skončenie sankcií.
Členovia LAŠ sa zaviazali, že budú šesť mesiacov vyplácať palestínskej samospráve po 40 miliónov dolárov, z ktorých majú byť hradené platy štátnym zamestnancom a výdavky na palestínske zdravotníctvo a školstvo. Pomoc pre palestínsku autonómiu odsúhlasila LAŠ aj minulý rok, no dodnes nebola vyplácaná. V záverečnom vyhlásení vyzvali Izrael, aby sa držal princípov z madridskej arabsko-izraelskej konferencie. (čtk, reuters, kl)