Spolkový kancelár Gerhard Schröder sa trpko usmial. „Toto som si odniesol, keď som riešil spor s ministrom životného prostredia Trittinom,“ povedal na začiatku zasadnutia spolkovej vlády ministrom. Ukázal pritom tržnú ranu na čele. Samozrejme, že to Schröder prehnal. Ako vzápätí vysvetlil, pošmykol sa, keď sa sprchoval. Ale to, že spomenul ministra životného prostredia Jürgena Trittina (Zelení), nie je náhoda. Na predchádzajúcom zasadnutí predsedníctva sociálnej demokracie (SPD) označil Schröder Trittina za riziko pre spolkovú vládu. Svojich ministrov dôrazne vyzval na väčšiu zdržanlivosť, aby viac vážili svoje slová.
Schröder mal na mysli nedávny Trittinov útok na generálneho tajomníka kresťanských demokratov (CDU) Laurenza Meyera. „Meyer nemyslí len ako skín, ale dokonca tak i vyzerá,“ vyhlásil Trittin v narážke na Meyerovu holohlavosť a dodal: „Meyerov výrok, že je hrdý, že je Nemec, svedčí o jeho tupom nacionalizme.“ Aj CDU je podľa Trittina nacionalistickou baštou.
Aféra Trittin, ktorá stále ešte nie je uzatvorená, bola iba začiatkom vzrušenej diskusie, ktorá zachvátila Nemecko. Je možné byť hrdý na to, že je niekto Nemec?
Do diskusie zasiahol spolkový prezident Johannes Rau. Na to, že je Nemec, byť hrdý nemôže, povedal Rau a dodal, že človek môže byť vďačný a hrdý len na to, čo vykonal. Znovu sa ozvala búrlivá kritika. Generálny tajomník CSU Thomas Goppel vyzval Raua, aby odstúpil z úradu prezidenta, keď nemôže byť hrdý na národ, ktorého je najvyšším predstaviteľom.
Vtedy pocítil kancelár Schröder, že diskusia začína byť nebezpečná pre sociálnu demokraciu a spolkovú vládu. „Som hrdý na to, čo dokázali ľudia a na demokratickú kultúru,“ vyhlásil Schröder. „V tomto zmysle som tiež nemeckým vlastencom, ktorý je hrdý na svoju krajinu.“
Medzitým sa otázky, či má byť Nemec hrdý na to, že je Nemec, chopili médiá. Viac ako 14-tisíc Nemcov bolo podľa bulvárneho denníka Bild hrdých - hoci na to, že Nemcom bol Johann Wolfgang Goethe, ale aj na nemecké autá alebo nemecké pivo a nemeckú krajinu. Len viac než 1600 ich hrdých na svoj nemecký pôvod nebolo.
Známy novinár Mainhardt gróf Nayhauss zase položil nemeckým politikom otázku, či majú vo svojej pracovni nemeckú zástavu. Nemá ju ani prezident, ani kancelár, ba ani predsedníčka CDU. Jediným z opýtaných, kto zástavu má, bol bývalý spolkový kancelár Helmut Kohl. Krátko nato uverejnil denník Die Welt fotografie prezidentov Putina, Busha a Chiraca - so štátnymi zástavami ich krajín v ich pracovniach.
Otázka vlastenectva a národnej hrdosti zasiahla Nemecko úplne nečakane. Diskusia o národnej hrdosti zrejme ešte nie je ukončená. Má iste mnoho pozitívnych i negatívnych stránok. A svedčí o tom, že v Nemecku zrejme vyrastá nová, mladá generácia, ktorá sa bude stále viac hlásiť ku všetkému pozitívnemu v nemeckej minulosti a súčasnosti. Pritom zostane kritická k všetkému, čo v nemeckých dejinách bolo negatívne, obludné a odsúdeniahodné.
PRE SME - RUDOLF STRÖBINGER, Bonn
