o - Bruxelles - Bratislava. Pre úplnosť dodajme, že v týchto dňoch sa prvýkrát predstavuje aj írskej verejnosti výstavou Yellow Soul (Žltá duša) v South Tipperary Arts Centre v meste Clonmel.

Autorka upozornila na seba v polovici deväťdesiatych rokov, práve v čase, keď prívlastok aktuálny sa spájal len s umením inštalácie, objektu a nových médií. Maľba považovaná za tradičné a tým asi aj konzervatívne médium sa pomaly vytrácala z prehliadok súčasného umenia. Sadovská, asi cítiac mantinely dané vtedajším prevládajúcim umeleckým trendom - neokonceptualizmom - pochopila, že jej maľby budú prijaté, ak zredukuje kolorit, potlačí ťah štetca v prospech hladkej plochy a udrží figúru v tvarovom minimalizme, najlepšie zobrazenú z netradičného pohľadu alebo ako fragment.

Treba zároveň povedať, že maľovať na prelome milénia znamená nielen absorbovať stáročné skúsenosti maľby, ale konfrontovať sa aj s rýchlejšími a agresívnejšími elektronickými médiami, oceňovanými favoritmi súčasného sveta umenia. Ako vidno, hľadanie tohto aktuálneho obrazu maľby je aj želaným cieľom jej súčasnej bratislavskej výstavy (kurátorkou je Jana Geržová). Na tridsiatich malých portrétoch zväčša mladých žien bojuje s prirodzenou páčivosťou tohto tradičného žánru už overenými prostriedkami. Tému rozmaľovala až v unavujúcom počte variácií, výber malého formátu podčiarkuje vyznenie problému len ako štúdie, aby strategicky nedovolila maľbe prejaviť sa v jej hĺbke, vrodenej emotívnosti či pátose.

Ale predsa, možno náhodou, možno podvedome sa „zápas maliarky s konceptualistkou“ skončil remízou. Maliarka tu opustila predchádzajúce grafické poňatie figúr v prospech jemnej, priam až koloristickej maľby prirodzených valérov farieb portrétovaných tvárí. Jej maľovanie je precíznejšie a uvoľnenejšie, i keď v tom množstve opakovaných hláv oko diváka ľahšie objaví niektoré maliarske prehrešky.

Súčasná maľba, a tvorba Doroty Sadovskej zvlášť, má presvedčených pochybovačov i skalných obdivovateľov. Počas histórie už dvakrát premenovanej Ceny Oskara Čepana sa niekoľkokrát dostala do finále, ale ani raz sa nestala víťazkou. Na jednej strane je prítomnosť maliarky na podobných súťažiach dôkazom, že maľba je akceptovaná aj v rámci aktuálnych trendov, na strane druhej sa zdá, že maľba ako súčasná téma tu bola tolerovaná len ako vnútený bonus činorodej autorky. A pritom stačí tak málo.

Sadovskej obrázky sú naozaj krásne, tak obyčajne a nekomplikovane. A ako už ktosi napísal na margo tejto výstavy, zrazu máte „prirodzenú chuť dotknúť sa zamatovo jemnej, živej pokožky“ smejúcich sa dám. Tak málo? Stačí, lebo aj o tom je maľba.

Autor: Beata Jablonská(Autorka je výtvarná kritička)