Hlavnou témou stretnutia bol stav prístupových rokovaní Slovenska, ktorý obaja predstavitelia označili za veľmi uspokojivý. „Dnes už nikto nespochybňuje, že Slovensko má schopnosť stať sa členom Európskej únie,“ povedal Verheugen.

Témou rokovaní boli aj vzťahy medzi Slovenskou republikou a Maďarskom po tom, ako v Budapešti schválili tzv. krajanský zákon. „Analyzovali sme ten zákon a dospeli sme k záveru, že problém by sa mal vyriešiť priamo medzi dvoma partnermi, ktorí musia pokračovať v konzultáciách,“ povedal Prodi s tým, že riešenie by malo byť v súlade so závermi tzv. benátskej komisie. Premiér poznamenal, že si trúfa takéto „rokovania doviesť do úspešného konca.“

Romano Prodi včera odmietol spájať otázku členstva Slovenska v NATO a v únii a špekulácie o tom, čo sa stane, ak Slovensko nebude v novembri prijaté do NATO. „Únia a NATO sú dve inštitúcie, prosím nemiešajte ich,“ povedal. Tieto obavy vyjadril nedávno napríklad minister zahraničných vecí Eduard Kukan.

Dzurinda však pripustil, že s predstaviteľmi únie hovoril o možnom zložení budúcej slovenskej vlády. „Politická kontinuita je veľmi vážnou otázkou. Prodimu a Verheugenovi som ponúkol svoj odhad štruktúry, ktorá vzíde z ďalších parlamentných volieb a ktorá zabezpečí parlamentnú väčšinu a zároveň neprivodí žiadne otázky, ktoré by vládu spochybňovali a mohli by byť prekážkou na vstup do únie a aliancie.“

Otázky Benešových dekrétov sa Dzurinda s Prodim a Verheugenom dotkli len okrajovo. Slovenský premiér ich označil za „vyhasínajúce, dožívajúce a otázku neriešiace“. Podľa Verheugena Európska komisia nebude skúmať, či slovenský reštitučný zákon z roku 1991 neobsahuje diskriminačné ustanovenia podobne, ako to skúma český reštitučný zákon.

BARBORA TANCEROVÁ,

čtk