Rok 2002 bude v Európskej únii volebným o trochu viac ako zvyčajne. Znamená to, že by sa mohla dramaticky zmeniť Európa? Nie. Základné smerovanie únie sa už meniť nebude. Nedá sa však vylúčiť, že ľavicové strany stratia nadvládu (Portugalsko je prvým príkladom). Pravica by potom istotne prišla so svojou agendou a zmenenými prioritami.

Parlamentné voľby budú v Nemecku aj vo Francúzsku, kde budú voliči vyberať aj nového prezidenta. K urnám pôjdu aj ľudia v Holandsku a Švédsku. Pozoruhodný bude rok aj v stredo-východo-európskom priestore. Voliť sa bude na Ukrajine, Maďarsku, Česku, Slovensku, Lotyšsku.

Zatiaľ čo výsledky volieb predovšetkým v prípade Ukrajiny a Slovenska môžu znamenať veľmi dramatickú zmenu pre ich ambície vstúpiť do Európy, samotná únia a jej členské krajiny v žiadnom veľkom očakávaní zásadných zmien nežijú.

Najlepším príkladom sú talianske minuloročné voľby. Situácia vyzerala dramaticky - ľavičiara D‘Amata striedal nevyspytateľný Silvio Berlusconi. Napriek tomu sa dá z európskeho pohľadu povedať, že zmeny v Taliansku sú skôr okrajové a v žiadnom prípade neohrozujú život únie. Panika z Berlusconiho vzťahu k únii sa pomaly vytráca.

„Nemyslím si, že by prípadný obrat k pravicovým vládam mohol nejakým spôsobom ohroziť proces rozširovania,“ hovorí Stefan Noreén, poradca švédskeho predsedu vlády Görana Perssona. Tvrdí, že rozširovanie je v Európe také akceptované a bolo už tak často deklarované ako priorita, že by si kandidáti na vstup rozdiely medzi ľavicou a pravicou nemali ani veľmi všimnúť.

„Nemecko bolo pod vedením pravicovej CDU Helmuta Kohla rozširovaniu únie úplne oddané. Edmund Stoiber je možno trochu iný a má svoj bavorský pohľad, ktorý sa môže prejaviť v určitých nuansách. Nemôže však ohroziť časový rozvrh rozširovania a zásadné politické riešenia,“ hovorí Noreén.

Zmeny sa samozrejme v prípade víťazstva pravice očakávať dajú. Ľavicové alebo sociálnodemokratické vlády dávali oveľa väčší dôraz na politiku zamestnanosti. Boj proti nezamestnanosti sa stal prioritou Európskej únie predovšetkým preto, že tu vládlo tak veľa sociálnodemokratických vlád.

Ak sa v niečom zmena vlád môže v prípade rozširovania prejaviť, tak je to väčší dôraz na ekonomické reformy. Pravicové kabinety v Taliansku či v Španielsku sa viac sústredia na privatizáciu štátnych energetických či dopravných monopolov a najmä daňové úľavy nielen pre začínajúcich podnikateľov. Na víkendovom summite v Barcelone europravičiari spolu s britským premiérom Tonym Blairom presadili reformy európskeho pracovného trhu a dôchodkov.

MAREK CHORVATOVIČ