BRATISLAVA - „Môj systém na mäkké a tvrdé „i“ je jednoduchý,“ tvrdí 30-ročný Braňo z Bratislavy. „Robiť je ťažké, preto sa to musí písať tvrdo - robyť. A pýtať sa, to je ľahké, preto sa to píše s mäkkým i - pítať sa.“ Deviatak Martin nemá s hrúbkami problémy, zato však „bojuje“ s dĺžňami a čiarkami. „Maťo je dobrý žiak, učí sa na jednotky. Zo slovenčiny však má dvojku,“ povedala pre SME jeho mama Jana Jarová. „Vie sa naučiť literárne diela, ale tie diktáty!“

Úroveň slovenčiny je čoraz horšia, myslí si Daniela Števčeková zo sekcie kultúrneho dedičstva ministerstva kultúry.

Mnohí žiaci nevedia písať diktáty a spisovne sa vyjadrovať. Aj preto, že málo čítajú. A obhajujú sa i tým, že dobrú slovenčinu v globalizovanom svete nebudú potrebovať, dôležitejšie je poriadne sa naučiť cudzie jazyky.

Slovenčinu však kazia aj tí, pre ktorých je pracovným nástrojom. „Médiá prijímajú ľudí takpovediac z ulice a jazyková zdatnosť nie je podmienkou prijatia. A vydavateľstvá? Je ich okolo tisíc a často vydávajú aj knihy, ktoré neprejdú jazykovou úpravou. To bolo kedysi nemysliteľné,“ povedala Števčeková. (sr)