sa stretávajú dve postavy. Svoju sochu Posledné stretnutie II. tam osobne nainštaloval slovenský výtvarník Jozef Jankovič.

Dielo je súčasťou výstavy európskych umelcov, ktorú v sídle Európskej komisie Berlaymont otvoril vo štvrtok predseda komisie José Manuel Barroso a európsky komisár pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a viacjazyčnosť Ján Figeľ. Upozornenie: názov diela nie je metafora na EÚ.

"Miesto som si nemohol vybrať, ale je zaujímavé," povedal pre SME Jankovič. Okrem sochy vystavuje deväť obrazov na deviatom poschodí a jeden na prvom, kde sa uskutočnila vernisáž. Prišli mnohí európski ministri kultúry, kurátori, umelci. Neprišiel slovenský minister kultúry Rudolf Chmel ani štátna tajomníčka Ágnes Biró.

Slovensko má aj zaujímavejšie špecifiká. Z 325 exponátov je Jankovičova socha jediným dielom v exteriéri, takže ju môže obdivovať aj verejnosť. Na rozdiel od ostatných diel, keďže vstup do sídla komisie je z bezpečnostných dôvodov patrične komplikovaný. "Je to skôr reprezentačná ako umelecká výstava," dodáva Jankovič.

Exponáty pochádzajú z cyklu Poľudštená geometria. Jankovič cituje tvorbu iných maliarov a spolu s vlastným komentárom dáva ich abstrakcii jemnejšiu podobu, posunuté významy a novú hru, otvorenú pre odhaľovanie, ktoré prvky pochádzajú od neho a ktoré "ukradol". Duša sochára so slabosťou pre priestorové detaily je čitateľná aj v tejto plošnej tvorbe.

Berlaymont v tvare kríža bol postavený v roku 1960 na mieste, kde stál kláštor mníšok Dames du Berlaymont. Po rekonštrukcii v 90. rokoch otvorili budovu v októbri 2004. Výstava európskych diel vzišla z iniciatívy Jána Figeľa, ktorý pred viac ako rokom oslovil ministerstvá kultúry, aby zapožičali diela svojich súčasných umelcov. Prihlásilo sa vyše tisíc umeleckých diel a tristočlenný výber z nich vrátil miestu aspoň štipku sakrálneho ducha.

Oplatí sa tu túlať, keďže budova ponúka slušnú zbierku európskeho umenia. A možno aj stratiť, tak ako sa to mnohým stalo, keď sem vkročili po prvýkrát. Berlaymont stále skrýva neobjavené priestory, nové balkóny či uličky v podzemí. A aj v nich diela z galérií. Štyridsaťpäť výťahov, 13 poschodí a 12 pohyblivých schodísk v štyroch nerovnomerných krídlach nie je vtipná kombinácia. Dokonca ani pre tých, ktorí sa v tých farbách, číslach a šípkach za tie roky zdanlivo naučili orientovať.

Autor: Brusel