Donieslo sa mi, že túto rubriku využívajú študenti na prípravu ku skúškam. Keď sa im nechce čítať dielo, prečítajú si aspoň o autorovi v kocke. Ospravedlňujem sa, že dnes odsabotujem túto funkciu ťaháka a budem hovoriť o Hviezdoslavovi výsostne osobne, teda aj skreslene. Všetkým sa nám totiž nechce čítať množstvo diel, ktoré boli kedy napísané a uspokojujeme sa s tým, že vieme čo-to aspoň o ich tvorcoch. Zdá sa, že práve Hviezdoslav funguje ako naše zlé svedomie: čo z neho nemáme načítané, to doháňame vonkajšími prejavmi.

Z jeho mena sa stalo logo, marketingová značka. Námestie, divadlo, nadácia, akákoľvek ustanovizeň - všetko znie dôveryhodnejšie, keď sa to spája práve s menom Hviezdoslav. A pritom Pavol Országh (1849) žil s týmto menom až od roku 1877. Ozaj, prečo si autori dávajú pseudonymy? Pseudonym je vlastne pseudo-meno. Ako hovoria Lasica a Satinský v Našom priateľovi Reném: "...falošné, alebo ako vy vravíte umelecké."

Stephen King používa pseudonym Richard Bachman z marketingových dôvodov: je produktívnejší, ako stačí stráviť knižný trh. Iní autori (napríklad Fernando Pessoa) chcú prostredníctvom pseudonymov akoby vystúpiť zo seba, stať sa niekým iným. Hviezdoslav sa už pri svojom debute premenoval na Jozefa Zbranského. Prečo si neponechal iba svoje pôvodné meno Pavol Országh?

Možno kvôli tým zdvojeným spoluhláskam sz a gh, jednoznačne odkazujúcim na maďarčinu? Alebo chcel naozaj sláviť hviezdy, čiže písať o univerzálnych, kozmických témach, ako tvrdia jeho obdivovatelia? Či nám chcel rafinovane podsunúť, že status básnika sa dotýka hviezd, ako oponujú jeho kritici? (Mimochodom, jeden jeho menej známy verš znie: "A čo si veniec pripravíš hen z hviezd...")

Hviezdoslav už vyše storočia rozdeľuje slovenskú verejnosť na dva tábory: na tých, ktorí sú presvedčení, že je najväčším slovenským básnikom všetkých čias (aj internetová stránka tohto denníka tvrdí: "Jeden z najväčších slovenských básnikov a dramatikov") a na tých druhých. Súhlasím s tým, že je veľký, ba aj najväčší, ale dodávam, že len tých najväčších básnikov máme v celej slovenskej poézii 231! To je môj súkromný počet, ku ktorému som dospel postupným prečítaním celej slovenskej básnickej produkcie od najstarších čias po včerajšok. (Debutantov, ktorí vyšli tento týždeň, som ešte nestihol.)

Že je to nezmysel? Samozrejme. Nezmyslom je totiž určovať veľkosť básnikov a vôbec umelcov. Podľa akých kritérií? Kvantity diela? Hodnotenia kritikov? Počtu prekladov? Čitateľských ankiet? Predajnosti kníh či výpožičiek v knižniciach? Uisťujem vás, že zakaždým vám vyjdú iné mená.

Ale aj protihviezdoslavovské "ťaženie" sa mi zdá byť neproduktívne. Hovorí sa o jeho automýtuse, o tom, ako sa štylizoval počnúc bodkovanou mašľou až po neprirodzený jazyk a slovosled. Či si však každý spisovateľ (dokonca aj každý z nás, obyčajných ľudí) nepestuje svoj automýtus? A poézia sama je neprirodzenou, štylizovanou rečou. Práve preto nás tak odpudzuje či fascinuje.

Najlepšie teda bude, keď sa nášho komplexu Hviezdoslava zbavíme jeho čítaním. Zadovážme si hoci Hájnikovu ženu či Krvavé sonety a začítajme sa. A skúsme si nejakú pasáž povedať nahlas. Napríklad tieto verše z Krvavých sonetov, ktoré som z praktických dôvodov prepísal do prózy:

"I hučí válka - Ako krútňava sa vrtí, gúľa-váľa, rozohnaná, plutvami trepe jak by leviatana, a v bezdný hrtan s chvatom strháva, požiera, nenásytná, hltavá, tak ľudské životy jak ľudské mania, vždy tlamu dokorán ni sitna brána; a trosky sú, čo na brah vydáva... Púšť roztiahla sa vypasenou zmijou, kde kvitly mestá jak kry ružové; vzdor, nárek, kliatba divou harmóniou preletá nad ňou pozdĺž, krížove... - Pred spravodlivou kto raz históriou, kto pred Bohom to všetko zodpovie!?"

Ak vás bude pri tom mraziť, ak zažijete pocit úžasu alebo iba dojem niečoho pekného, bude pre vás Hviezdoslav veľkým, možno najväčším. Ak v tom objavíte iba príval slov, navyše nezrozumiteľných a zastaralých, bude pre vás národnou skamenelinou, prípadne nezaslúženým mýtom. Našťastie, pri zážitku z literatúry vám nikto nemôže nič nanútiť.

Vo chvíli, keď píšem tento článok, sa mi ozýva na počítači známe klopanie z ICQ. Niektorému z mojich detí píše niektorý jeho kamarát. Až sa zľaknem, či sa mi neozýva sám POH, pretože čítam samé "bo, abo, nač..." Teda skratky, ktoré nás na našom bardovi tak iritujú a ktoré naše deti (nečítajúce Hviezdoslava) tak prirodzene používajú v ich komunikácii.

Čo je Svetová knižnica SME?

Svetová knižnica SME - Najlepší autori 19. storočia prináša kolekciu tridsiatich slávnych diel, ktoré predstavujú zbierku hodnotných a čitateľsky príťažlivých kníh. Tituly Svetovej knižnice SME vychádzajú každý týždeň, vždy v pondelok vychádza nová kniha viazaná v kvalitnej tvrdej väzbe a počas jedného týždňa je v predaji v sieti novinových stánkov za cenu 185 Sk. Predplatitelia môžu knihy získať ešte výhodnejšie, a to so zľavou až 30 percent.

Ako získať knihy

Knihy Svetovej knižnice SME možno získať dvoma spôsobmi.

Nákup v novinovom stánku: Každý pondelok vychádza nová kniha a počas jedného týždňa je v predaji v sieti novinových stánkov, kde si ju môžete kúpiť za cenu 185 Sk.

Objednávka predplatného kníh edície: V prípade, že sa rozhodnete predplatiť si knihy edície, vám budú zasielané pravidelne každý mesiac poštou v balíkoch po 5 kníh, cena objednanej knihy je totožná s cenou, za ktorú sa predáva v novinových stánkoch, teda 185 Sk.

Objednávkové možnosti pre členov Petit klubu

Objednávka celej edície s platbou vopred: Cena knihy len 135 Sk, pričom predplatiteľ neplatí poštovné ani balné.

Objednávka celej edície s platbou na dobierku: Cena knihy

155 Sk, pričom predplatiteľ neplatí poštovné ani balné.

Objednávka vybraných kníh edície: Cena knihy 135 Sk pri platbe vopred a 155 Sk pri platbe na dobierku. V prípade objednania viac ako 10 kníh predplatiteľ neplatí poštovné ani balné, v opačnom prípade uhrádza poštovné a balné vo výške 89 Sk za jeden balík kníh.

Predplatiť edíciu si môžete na telefónnom čísle 02/59 233 393 v pracovných dňoch v čase od 8.00 do 17.00 h.

Predplatitelia denníka SME a denníka Korzár majú nárok na prvú knihu zadarmo, ale tentoraz neposielame knihu automaticky všetkým predplatiteľom. Ak má predplatiteľ o knihu záujem, je potrebné, aby nás kontaktoval a požiadal o jej zaslanie telefonicky na čísle 02/59 233 393, alebo nám odoslal špeciálny darčekový kupón, ktorý od nás dostal v sobotu 12. novembra vo svojich predplatených novinách.

Ako sa stať členom Petit klubu

V prípade, že ešte nie ste členom Petit klubu a chceli by ste sa ním stať, stačí, keď zavoláte na telefónne číslo 02/59 233 393 a spolu s knihami si objednáte aj niektoré z novín vydavateľstva Petit Press. (Petit Press vydáva približne 30 rôznych novín a časopisov. Medzi najznámejšie patria: denník SME, denník Korzár, denník Új Szó, týždenník Vasárnap, týždenník TV oko, Roľnícke noviny a sieť regionálnych týždenníkov MY.) Viac informácií môžete tiež získať na telefónnom čísle 02/59 233 393 v pracovných dňoch v čase od 8.00 do 17.00 h a na www.knihy.sme.sk.