Naše úspechy i zlyhania v zamestnaní ovplyvňuje aj to, akého máme otca, píše americký psychológ Stephan Poulter vo svojej novej knihe The Father Factor (Otcovský faktor). Vzťah, ktorý si vytvorí otec so svojimi deťmi, môže podľa psychológa vplývať na ich neskoršie správanie v zamestnaní. To, či vychádzajú s kolegami, boja sa o svoje miesto, stanú sa šéfom alebo, naopak, pohoria, má sčasti na svedomí práve otec. Autor rozdeľuje otcov do piatich kategórií - superotec, otec - časovaná bomba, pasívny, absentujúci a mentorský otec. Napríklad otec - časovaná bomba, ktorý často vybuchne v návale zlosti, učí svoje deti citlivosti na výkyvy nálady. Táto dispozícia je vraj ideálna na manažérske posty a pozície vyjednávačov. Nevýhodou však je, že deti takéhoto otca sú často neisté. Ale aj otec, s ktorým deti nie sú v kontakte, svoje deti ovplyvňuje. Myšlienka na neho vyvoláva v nich vštepené odmietnutie alebo oddanosť. V zamestnaní sa to môže prejaviť ako veľká cieľavedomosť, ktorá vyplýva z túžby dosiahnuť viac ako otec. Iný človek však môže znenávidieť autority natoľko, že sa mu najlepšie pracuje osamote. Klinický psychológ Stephan Poulter pracuje s mladými ľuďmi na školách v okolí Los Angeles. Podieľal sa aj na tvorbe knihy o vzťahu medzi matkou a dcérou s názvom Mending the Broken Bough (Uzdraviť zlomený konár).