Lyko je tenká vrstvička medzi kôrou a kmeňom. Ľudia si lykožrúty občas mýlia s červotočmi, ktoré sa zavŕtavajú aj do kmeňov.
Milada Holecová z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského hovorí, že lykožrút si buduje pod kôrou chodbičky. Do nich kladie vajíčka. Larvy v materských chodbičkách začnú žrať lyko, rozrastajú sa a kuklia.
V chodbičkách si robia "hubové záhradky" a môžu prenášať hubové ochorenia. Huby potom upchajú dýchacie orgány drevín.
Podľa Holecovej majú niektoré druhy chemický systém dorozumievania. "Prieskumníci objavia poranený strom. Chemickými signálmi to oznámia a miesto okamžite kolonizuje skupina lykožrútov. Výsledkom je niekoľko odumierajúcich stromov," hovorí.
Lykožrúty boli v tatranských lesoch aj doteraz, ale keď je veľa povyvracaných stromov, napádajú ich. "Okrem toho sú prirodzené populačné cykly, keď sa premnožia. To je v prírode normálne. Odpoveďou prírody je, že sa rozmnožia ich parazitoidy, mnohé parazitické blanokrídlovce, alebo tam prichádza viac hmyzožravých vtákov," hovorí Holecová. (rf)
