BRATISLAVA - Ak by Venezuela a Irán naplnili svoje úvahy, že ropu namiesto za doláre budú predávať za eurá, dolár by sa začal na devízových trhoch oslabovať a možností ďalšieho vývoja by bolo viacero. Analytici sa však zhodujú, že je málo pravdepodobné, že by tak obe krajiny urobili.

"Keby začali fakturovať ropu v eurách, poškodili by aj samy seba," povedal hlavný ekonóm Slovnaftu Marek Senkovič. Vyjadrenie venezuelského prezidenta Huga Cháveza pre britskú televíziu Channel 4

news, že podobne ako Irán aj "my sa môžeme slobodne rozhodnúť medzi dolárom a eurom", má podľa analytika ING Banky Jána Tótha politický podtón a nie je priamym ohrozením dolára a svetovej ekonomiky.

Krajiny, ktoré ropu exportujú, majú veľké devízové rezervy v dolároch, takže by si zmenou ublížili. Do tejto skupiny by patrili najmä krajiny združené v organizácii OPEC, ako Kuvajt, Saudská Arábia, ale aj samotný Irán a Venezuela. Devízový kurz sa v súčasnosti pohybuje okolo 1,28 dolára za euro. Vo svete je podľa Senkoviča niekoľko tisíc miliárd dolárov bankových rezerv - len krajiny OPEC vlani utŕžili 500 miliárd dolárov.

Pre kurz dolára je podľa Tótha dôležitá dôvera ázijských centrálnych bánk, ktoré nakupujú veľké množstvá amerických štátnych dlhopisov. "Dolár je teda pre ázijské banky dôležitejší ako politicky zafarbené vyhlásenia Venezuely a Iránu. Aj keby obe krajiny prešli pri obchode s ropou na euro, globálne by to kurz dolára neohrozilo," povedal Tóth.

Keby napokon kurz dolára skutočne prudko klesol, negatívne by to ovplyvnilo celú svetovú ekonomiku. "Spojené štáty dovezú o 800 miliárd dolárov viac tovaru, ako vyvezú. Pri znehodnotení americkej meny by dovoz klesol. Vplyvom slabšej meny by sa v USA zvýšili ceny aj úrokové sadzby," povedal Senkovič. Vyššie úroky by znížili hospodársky rast krajiny a na americkej recesii by prerobila Európa, Čína a krajiny OPEC. "Vrátilo by sa im to aj v poklese spotreby ropy."

Analytik Ján Tóth povedal, že v súčasnosti by Spojeným štátom slabší dolár mohol do určitej miery prospieť. Už niekoľko rokov majú podľa neho problémy s vysokým deficitom verejných financií, čo spôsobuje i rast obchodného deficitu. "Veľký obchodný deficit slabšia mena čiastočne lieči. Zapríčiní zlacnenie výrobkov určených na export a tie potom idú lepšie na odbyt. Zároveň to zdraží dovozy, čo celkovo vylepší obchodnú bilanciu krajiny," povedal Tóth.