Čechov sa v poslednom čase vracia často. Trúfajú si naňho vysokoškoláci, v repertoári ho opäť bude mať aj kamenné divadlo. "Mám pocit, že je stále moderný. Ľudské problémy sa nemenia. Vždy je to o nádeji, láske, túžbe, sklamaní a ďalšej láske. Ak zbavíme takéto hry dobového balastu, hráme o súčasných témach a večných ľudských otázkach," myslí si režisér Roman Polák.

Na Čechovovom Ivanovovi obdivuje čerpanie z autorovho vlastného života a námety zo života jeho súčasníkov. "Aj keď technológia napreduje, tragédie ľudskej duše sa nemenia. Ivanov je zvláštna hra tými stratenými ilúziami a túžbou po zmene sveta. Svet však mení jednotlivca. Dnes to asi riešia mladí ľudia po skončení školy, keď sa ich nádeje neuskutočňujú. Po ideálnej predstave prichádza rezignácia. Z Čechovovej strany to vnímam ako provokáciu," odhaduje Polák.

Ivanov je súčasným zobrazením syndrómu vyhorenia. Návod na riešenie však v hre nie je. "Nevieme, ako ho riešiť. Osobne si myslím, že treba žiť v harmónii so sebou samým, ale to na javisku nezaznie," uzavrel Roman Polák. (zk)