Festival v Cannes sa začal veľmi zoširoka, za svoj otvárací film si zvolil Da Vinciho kód. Režisér Ron Howard a herci v hlavných úlohách tušili, že ich film budú všetci ešte istý čas rozoberať, na tlačovej konferencii sa preto dopredu obhajovali: "Keď si ľudia išli knihu kúpiť, našli ju v oddelení beletrie. Keď pôjdu do kina, budú vedieť, že sa idú pozrieť na zábavnú fikciu. Je len dobre, ak po ňom dostanú chuť zistiť si o tejto téme viac," povedal Alfred Molina, vo filme hlava náboženského rádu Opus Dei.

Ianovi McKellenovi (hrá špecialistu na svätý grál) sa zasa zdá, že protesty boli od začiatku neprimerané: "Keď vyšla kniha, intelektuáli boli ticho, nestavali sa k nej negatívne. Znamená to, že čitateľov kníh považujeme za inteligentnejších a filmových divákov za naivnejších? Mám pocit, že sa na kinematografiu pozeráme zbytočne zhovievavo."

Avšak teraz už v Cannes treba myslieť na iné filmy. Festival prežíva svoj tretí deň, včera sa začali premietať prvé filmy v súťaži. A ani medzi nimi nie sú samé neviniatka. The Wind That Shakes The Barley režiséra Kena Loacha je politický film, rozpráva o vzniku IRA a írskej vojne za nezávislosť. Vždy to bol zahmlievaný príbeh, rovnako nepríjemný bol pre Írov aj pre Britov: "Nechceli sme hovoriť len o tom, proti čomu sa v tomto konflikte bojovalo - ale o tom, za čo sa bojovalo. Lebo nešlo len o to vyhnať Britov. Ľudia bojovali za veľa rôznych vecí a práve to ich rozdeľovalo," povedal pre denník The Guardian scenárista Paul Laverty.

Ken Loach o Írsku rozprával aj v politickom trileri Hidden Agenda a po ňom počúval všelijaké obvinenia, komu vlastne straní. Vie, že čosi podobné ho čaká aj teraz. "Vyhrnul som si rukávy, som pripravený," povedal.

Dnes súťaž pokračuje filmom Volver Pedra Almodóvara o troch generáciách žien v jednej rodine. Spolu s ním sa bude premietať aj Fast Food Nation, americký film Richarda Linklatera z prostredia konzumného priemyslu.

Predseda poroty, hongkonský režisér Wong Kar-wai už začal rozmýšľať o tom, ako bude filmy posudzovať: "Poprosím svojich kolegov, aby sa na filmy pozerali s čo najotvorenejšou mysľou. Tradíciou tohto festivalu je, že sa prihliada na to, aký typ kinematografie reprezentujú. Treba byť pozorný voči ich štýlu a filmovej reči. Neprišli sme sem posudzovať filmy, ale obdivovať ich. Naše kritériá nebudú mať nič spoločné s tým, koľko stáli, alebo akí starí a akí známi sú ich režiséri," povedal pre francúzsky denník Le Monde.

Spolu so súťažou sa rozbehla aj nesúťažná sekcia Istý pohľad. Ako prvý sa do jej programu dostal film dvadsiatich režisérov - Paris, je t'aime. Každý z nich nakrútil jednu päťminútovku, každý v inej parížskej štvrti. Podmienkou bolo, že v nej budú - akokoľvek - rozprávať o láske. Medzi režisérmi z celého sveta sú napríklad bratia Coenovci, Gus Van Sant, Walter Salles, Daniela Thomas, Alexander Payne i Gérard Depardieu.

KRISTÍNA KÚDELOVÁ