desiatich autorov sa tu stretávajú staršie, časom overené prístupy (Čihánková, Belohradský, Antal) s novšími variantmi kreatívnych línií tvorby (Balážová, Hulík, Urbásek, Pala).

Séria vystavených symetrických zostáv z cyklu Hadia geometria Márie Balážovej neodmysliteľne kóduje znak osobnej mytológie. Hadia hlava sa objavuje vždy v nových symbolických skladbách, no tentoraz presahuje a posúva hranice samotného konkrétu ku konceptuálnemu východisku.

Viktor Hulík sa od polovice 80. rokov zaoberá problémom rozkladania plochy vo vzťahu k celku, teraz vystavuje 4 Malé Geo-Posúvače zostavené z posúvateľných tvarov. Ich dekonštruovanie je variovaním, pretváraním pôvodných skutočností na iné, ale je zároveň aj spochybňovaním geometrického poriadku.

Štefan Belohradský začiatkom 60. rokov ako jeden z prvých priekopníkov neokonštruktivizmu na Slovensku prináša nové ponímanie priestoru, tvaru a objemu. Racionálne hľadanie absolútneho tvaru osciluje medzi architektonickým a sochárskych stvárnením, vyniká kontrastom farieb, svetla a tieňa. Vernosť achromatizmu a hre svetlom dokazujú diela Eduarda Antala tvorené kombinovanou technikou a slepotlačou už od 60. rokov. Ide o osobité riešenie bieleho na bielom s ojedinelým ťažiskom farebného znaku.

Výstavba pravidelných, pevne usporiadaných obrazových prvkov Jarmily Čihánkovej a kladenie akcentu na estetizujúcu stavbu zobrazenia svedčí o ornamentálnych východiskách a odklone od chladnej geometrie. Naproti týmto staronovým stvárneniam stojí analyticko-syntetické komponovanie Pavla Maňku, ktoré je neustálym hľadaním a znovuobjavovaním jasnej geometrickej výpovede, kým Robert Urbásek predstavuje minimalistickú pozíciu konkretizmu a Marián Drugda prechádza z oblasti dizajnu do čistých geometrických polôh svojich variabilných inštalácií.

Čistota výtvarného riešenia v koncentrovanom konštruktivistickom duchu je prezentovaná dvoma sklenenými objektmi Štěpána Palu. Cesta od mnohostenu k ideálnemu tvarosloviu gule vyúsťuje i do Úvah o priestore (2006) v preobrátenej forme polguľovitých tvarov, ktoré sa uzatvárajú v akúsi nekonečnú osmičku.

Pri všeobecne malej popularizácii tejto tendencie výtvarného umenia na Slovensku je tak výstava aj príspevkom k tomu, aby aj nezainteresovaný človek v období plnom informačných technológií nachádzal nový postoj k svetovo uznávanej kultúrnej hodnote geometrického vyjadrenia.

Autor: IVANA TOMÁŠOVÁ(Autorka je výtvarná teoretička)