Návštevný poriadok Tatranského národného parku vymenúva len šesť trás, v ktorých je skialpinizmus povolený. Kto poriadok poruší, hrozí mu bloková pokuta 2000 korún. Lipšica sprevádzal šéf parku Tomáš Vančura.
Fotografiu lyžujúceho sa Lipšica uverejnil týždenník Plus 7 dní s textom, že exministrovi asi chýba adrenalín, preto si so skupinou horských nadšencov vyšliapal do Gáborovho sedla v Račkovej doline a "kým skúsení skialpinisti si zvolili miernejší terén, exminister si to nebojácne švihol skratkou rovno po zľadovatenom žľabe". Lipšic v článku hovorí, že sa šmýkal asi 400 metrov a vtedy si uvedomil, že precenil svoje sily.
Račkova dolina nie je pre skialpinistov prístupná pre prítomnosť svišťov a kamzíkov.
"Nevedel som, že sa pohybujem aj v oblasti, ktorá nie je pre skialpinizmus povolená. Urobil som chybu, že som si to neoveril. Mrzí ma to," povedal pre SME Lipšic.
Šéf Správy TANAP-u Tomáš Vančura hovorí, že išlo o terénnu obhliadku. Lipšic bol na výjazde na severnom Slovensku a zároveň sa stretol s pracovníkmi parku, ktorí ho informovali o situácii po kalamite, potrebe zonácie a spolu odišli do terénu.
Vančura hovorí, že v prípade Račkovej doliny sa ráta s jej otvorením pre skialpinistov alebo aspoň s posunutím uzávery vyššie, rovnako sa má otvoriť pre skialpinizmus Kriváň, Baranec, ale aj Slavkovský štít.
"Tieto návrhy sú na svete už dva roky, čakajú na potvrdenie krajského úradu životného prostredia, ale rozhodnutie je podmienené prijatím novej zonácie a zmenou stupňov ochrany prírody," povedal Vančura.
Doliny sú uzatvorené podľa návštevného poriadku prijatého vyhláškou a platného od roku 1999. To, že dnešné ochranné pásma už potrebujú úpravu, dokazuje aj príklad Lomnického sedla, kde sa lyžuje v piatom najvyššom stupni ochrany na základe výnimiek.
Novú zonáciu pripravila správa parku už v roku 2004, rozdeľuje územie na bezzásahové a na územie, kde by sa rozvíjala ľudská činnosť vrátane budovania turistických stredísk. Zonáciu pripravili aj Štátne lesy TANAP-u, ich bezzásahová zóna sa nezhoduje s predstavami ochrany prírody. Poslanci toto volebné obdobie zaviazali vládu, aby zonáciu schválila najneskôr do 1. novembra 2006. V súčasnosti sa stretáva komisia, ktorá pracuje na konečnej verzií.
(haj)
Turistov uzávery len pre niekoho hnevajú
O skialpinistickej túre exministra v Račkovej doline informoval aj spravodajský server tretieho sektora Changenet. Autor Norbert Brazda povedal, že sa venuje skialpinizmu a vie, že uzavreté sú najlákavejšie miesta, napríklad Kriváň.
"Viem, že je to oficiálne zakázaná túra a musím s nutkaním ísť tam, bojovať," hovorí. Brazda chcel upozorniť na dvojkoľajnosť, keď pre bežného človeka zákazy platia, pre iných "z titulu funkcie nie". Podľa neho to všetkých, ktorí bojujú s nutkaním zákaz porušiť, nabáda, aby to urobili.
Reakcie na článok väčšinou obraňujú vedenie parku a upozorňujú na systém. Podľa Juraja Lukáča z Lesoochranárskeho združenia Vlk je zákon o ochrane prírody devalvovaný množstvom výnimiek, ktoré na vstup do území udeľujú všetky krajské úrady aj ministerstvo životného prostredia a nikto ich centrálne neeviduje. Len v rokoch 2003 a 2004 bolo udelených asi tisíc výnimiek na vstup do Račkovej doliny, niektoré prenosné.
"Cesta ochrany prírody nemôže byť v zákazoch, ktoré sa vzápätí udeľovaním výnimiek rušia, ale len v rozdelení územia na dve časti," povedal Lukáč. Nezmyselné uzávery v parku rozčuľujú turistov aj preto, že na mnohých neprístupných miestach často vidia ťažbu. Aj to je dôsledok zvláštneho režimu v parkoch, kde sa ťaží, stavia či lyžuje na základe výnimiek a neexistuje presne vyhradenie územia, kde je ľudská činnosť vylúčená a turista tu má možnosť pozorovať nerušené prírodné procesy. (haj)
