Filmový festival v Cannes dnes otvára Da Vinciho kód, a my sa môžeme pýtať, prečo. Tak napríklad, pri jeho nakrúcaní bolo 144 kamiónov len s technikou, v jednom z nich sa skladovali výlučne vysielačky. (Bolo ich sedemsto.) Ohromujúce, ale nezdá sa to ako správna odpoveď.

A predsa. Aj keď si festival v Cannes stále pestuje nóbl postavenie medzi inými festivalmi, na takéto čísla reaguje. Lebo keď sa zostavuje program, musí myslieť na jedno: "Otvárací film musí dokázať zaplatiť polovicu večere, čo nasleduje hneď po ňom. A pritiahnuť publikum a čo najviac médií," vysvetlil programový dramaturg Thierry Frémeaux v televízii Canal+.

To je podmienka, akú menšie a chudobnejšie filmové spoločnosti môžu sotva splniť. Aj keby boli ich filmy v súťaži výnimočne dobré, s tým už veľa nenarobí. Frémeaux len konštatuje: "Ideálne je, keď môžeme štartovať s komerčným a zároveň zaujímavým autorským filmom - akým bola napríklad pred dvomi rokmi Almodóvarova Zlá výchova. Ale to sa stáva málokedy."

Da Vinciho kód má dnes celosvetovú premiéru, iné filmy v kinách si popri ňom asi veľa slávy neužijú. Snáď len vo Francúzsku môže byť jeden film výnimkou. Tiež bude mať premiéru na festivale v Cannes a je portrétom muža, ktorý v tomto meste kedysi začínal so svojou kariérou. Volá sa Zidane - portrét 21. storočia.

Zidane je tichý, v rozhovoroch pre televíziu si vždy len šomre, asi iba málo ľudí si vie predstaviť, ako o sebe rozpráva v celovečernom filme. V tomto prípade to nie je dôležité, režiséri Dougles Gordon a Philippe Parreno mali iné ambície.

Zidana nakrúcali na trávniku, celý jeden ligový zápas. Bolo to veľmi špeciálne nakrúcanie - so sedemnástimi zosynchronizovanými kamerami. Zidane bol snímaný v detailných záberoch a mimoriadne prepracovaný je aj zvuk. Počuť je vlastne všetko, dych aj šušťanie dresu. Išlo o jediné. Prežiť zblízka to, čo prežíva Zidane, človek, ktorý je vo Francúzsku oveľa viac ako futbalista.

V minútovom videošote na svojej stránke Zidane hovorí: "Bolo to trochu otravné, mať na sebe toľko kamier, ale to už k tejto hre patrilo. Vo filme je všetko, najmä veľa emócií. A nielen pozívnych, lebo v zápase dostanem aj kartu, na čo nie som práve hrdý."

Producenti zatiaľ ukázali len kratučké ukážky z filmu, v televízii sa vraj neoplatia vidieť, lebo také emócie treba prežiť v kine. Zatĺkajú aj to, koľko tento experiment stál. Špekulácie sa dajú odvíjať od toho, že sa nakrúcalo na 35 mm a že dve kamery high definition si štáb mohol požičať z USA až po podpísaní špeciálnej zmluvy. Sú to v podstate špionážne kamery, vyvinula ich americká armáda, dokážu snímať extrémne detaily a na ceste do Španielska ich sprevádzali bodyguardi.