Karol Križan. FOTO - SITA
Z RIGY od nášho redaktora ONDREJA GAJDOŠABranár KAROL KRIŽAN (25) prišiel na svoje tretie majstrovstvá sveta v pozícii dvojky a po zranení Jána Lašáka v úvodnom zápase s Bieloruskom sa výbornými výkonmi udomácnil v zostave tímu Slovenska. Vyžaruje z neho istota, v nedeľňajšom zápase bol základom víťazstva nad Švédskom 5:2. Z 34 striel prešli len dve za jeho chrbát, odolal aj stupňujúcej sa paľbe súpera v poslednej tretine.
V minulej sezóne ste chytali vo švédskej elitserien v klube MoDo. Na zimnej olympiáde v Turíne ste prispeli k víťazstvu Slovenska nad Švédskom 3:0. Dá sa povedať, že ste sa stali špecialistom na reprezentáciu Tre kronor?
"Nemyslím si. Zápas so Švédskom beriem ako každý iný. V nedeľňajšom stretnutí zabralo celé mužstvo, bol to kolektívny výkon. Prospel nám návrat kapitána Mariána Hossu, dodržali sme stanovený herný systém."
Radili ste pred zápasom spoluhráčom, čo by mohlo platiť na vášho náprotivka Daniela Henrikssona?
"Nie, ale ako vidieť, chlapci na to sami došli. Všetkých troch poznám zo švédskej elitserien, Henriksson mal v majstrovskom Färjestade vydarenú sezónu."
Po zápase ste vyzerali unavene. Vyžmýkal vás viac než iné súboje na šampionáte?
"V Skonto aréne bolo veľmi teplo a ja som cez zápas pil málo tekutín. Moja chyba. Potom som ich musel dopĺňať."
Ako naberáte nové sily na ďalšie stretnutia?
"Idem na masáž, dám si strečing, veľa pijem, spím. Vo voľnom čase zájdem so spolubývajúcim Martinom Cibákom do mesta na suši, ale inak všetok čas je podriadený hokeju. Pohybujeme sa zväčša len v hoteli."
V hoteli bývate spolu so Švédmi. Stretli ste sa na druhý deň s ohlasmi na váš výkon?
"Môj klubový spoluhráč Mattias Timander mi na obede všeobecne hovoril o dobrom zápase. Švédi utrpeli prvú prehru na šampionáte a hneď spozorneli."
Stretli ste sa v izbe útočník a brankár. Každý má svoj rytmus v príprave na zápas. Neprekážate si s Martinom Cibákom?
"Vôbec nie. Predzápasové prípravy sú rovnaké. Po obede si dobre pospíme a vyrážame do haly."
Mali ste vo Švédsku vydarenú sezónu, v pozícii jednotky máte na majstrovstvách sveta premiéru. Cítite mimoriadnu formu?
"To nie. Stále sa len učím, získavam skúsenosti. Dúfam, že v budúcnosti to bude ešte lepšie."
V zápase so Švédskom ste pochytali vyše tridsať striel, váš náprotivok o polovicu menej. Je vám v bránke lepšie, ak ste v plnom vyťažení?
"Určite áno, tak som stále v tempe. Nezabudnuteľný zostane pre mňa marcový zápas zo švédskej ligy v Timre, kde som chytil 45 striel a navyše som strelil gól cez celé klzisko do domácej bránky pri power play súpera - vyhrali sme 3:0."
Často vybiehate z bránky, aby ste zachytili nahodené puky na mantinel a rozohrávate ich. Zdokonalili ste sa v tom vo Švédsku? V čom ste sa ešte zlepšili?
"Brankár sa nesmie báť vykorčuľovať k mantinelu, lebo inak všetko pokazí. Tam zachytenie puku a rozohrávku od brankára vyžadujú. Pravda, závisí aj od systému hry súpera, jeden puky nastreľuje, iný nie. Myslím si, že po množstve odohraných zápasov som sebavedomejší, aj tréningy sú v MoDo iné, ako som mal na Slovensku. Bol to správny krok v mojej kariére."
Občas vás počuť v hľadisku, ako si dirigujete obranu. Je vám to vlastné?
"Od žiackych rokov to mám v krvi, tréneri ma tak naučili. Zakričím na bekov: Máš čas, rozohraj, vyhoď a podobne. Zatiaľ to medzi nami funguje."
Máte svoj brankársky vzor?
"Nemám. Jeden čas som obdivoval Dominika Hašeka, ale teraz sledujem viacerých gólmanov v Európe aj v zámorí a snažím sa od nich pochytiť, čo sa dá."
Ako ste sa v mladosti dostali do bránky?
"V Liptovskom Mikuláši som začínal ako obranca, ale keď sme dostali góly, vždy bolo na mňa zle. Nebol som veľký korčuliar. Tak som si povedal, že si to radšej vychytám. Ako tretiak som sa prvý raz vo výstroji postavil do bránky a trénerom to sprvu nebolo po vôli. No ja som ju už nechcel opustiť. Pamätám sa, že sme vtedy boli traja brankári a ja som zostal navyše, keď družstvo išlo na turnaje do Česka. Doma som preplakal celý víkend. Vydržal som a v ťažkých chvíľach ma podporili rodičia."
Chcete, aby raz išiel vo vašich šľapajach syn Karol?
"To je ešte ďaleko, veď má len trinásť mesiacov, ale z domu mi volali, že behá, vyvádza, a tak sa neviem dočkať, kedy ho znova uvidím."
Autor: ONDREJ GAJDOŠ, Riga
