Šéf európskej diplomacie Javier Solana včera v Bruseli vyhlásil: "Ak chce Irán vyrábať jadrovú energiu, ako tvrdí, potom je náš návrh výhodný. Ak chce Irán robiť niečo iné, potom mu to stačiť nebude. FOTO - ČTK/AP |
Európa to na Irán opäť skúša cez balíčky výhod. Rovnako ako minulý rok v auguste predstavitelia Európskej únie ponúkajú Iránu technologickú a ekonomickú pomoc a ako povedal vysoký predstaviteľ únie pre zahraničnú politiku Javier Solana možno aj "bezpečnostné garancie".
Európania za to chcú jediné: aby Irán zastavil svoj jadrový program. Ten Európania podobne ako Spojené štáty považujú za nedôveryhodný a neveria Teheránu, že ho chce využívať len na mierové účely.
Na rozdiel od vlaňajšej ponuky teraz Iránu podľa agentúry Reuters okrem iného navrhujú pomoc pri spustení mierového jadrového programu, ak bude plne transparentný a pod medzinárodným dohľadom.
Ak Irán na ponuku nepristúpi, má očakávať, že sa zvýši tlak na prijatie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN. Jej návrh, ktorý nemá podporu Ruska a Číny, počíta s použitím hlavy 7 Charty OSN. Extrémny výklad tohto článku umožňuje aj vojenský zásah proti Teheránu v prípade, že nezastaví svoj jadrový program.
Irán ešte v nedeľu bez toho, aby vedel, čo mu únia ponúkne, vyhlásil, že na žiadne návrhy od Európanov nepristúpi. Správne predpokladal, že budú požadovať zastavenie obohacovania uránu. Irán tvrdí, že je jeho právom pokračovať vo vedeckom výskume, podľa viacerých odborníkov je to prvý krok k výrobe jadrovej zbrane.
Európsky návrh, ktorého detaily budú známe koncom týždňa, je jedným z mnohých, doteraz neúspešných pokusov o diplomatické riešenie krízy s Iránom. S tichým súhlasom Američanov má vytvoriť atmosféru, ktorú presne charakterizoval Solana: "Dostanú návrhy, ktoré nemôžu odmietnuť. Pravda, ak im skutočne ide o energiu."
Odmietnutie Iránu oslabí motívy Ruska aj Číny, ktoré trvajú na vyjednávaní a hrajú na čas. Obsah európskeho návrhu zverejnia tesne pred stretnutím Bezpečnostnej rady OSN. To bude v piatok a Európania a Američania urobia všetko pre to, aby presvedčili Rusko a Čínu, aby sa posunuli k sformulovaniu spoločnej stratégie proti Iránu.
Američania snahy svojich spojencov pri priamych vyjednávaniach s Iránom podporujú, aj keď Washington sa im vyhýba. Medzi bývalými americkými diplomatmi (Madeleine Albrightová, Zbigniew Brezinski) však prevláda názor, že Bushova administratíva by mala začať priame rozhovory s Iránom. Na to Busha vyzval v minulotýždňovom liste aj iránsky prezident Mahmúd Ahmadínedžád.
Autor: Tel Aviv