Nepokoj, podať správu o svojom chaose, túžba po zmene. To sú podľa Viliama Klimáčka hlavné dôvody, prečo ľudia píšu drámy. Tie najlepšie porota na čele s Klimáčkom posunula do finálovej päťky súťaže pôvodných dramatických textov Dráma 2005, ktorá bola tento rok sprievodným podujatím festivalu Nová dráma. Zo scénického čítania vyšiel víťazne Andrej Kuruc s textom Keby boli veci tým, čím sú...
"Čaro umenia je v tom, že tie najprivátnejšie odkazy, ktoré chceme povedať pár kamarátom, často zarezonujú u tisícky ľudí. Mali sme hry, ktoré reagovali na minulosť od tureckej okupácie až po päťdesiate roky, ale aj úplne najsúčasnejšie pohľady, kde je panelák metaforou na spoločnosť. Rodina ako najmenšia bunka, v ktorej sa odohrávajú najmä tragikomédie, bola takisto početne zastúpená v textoch," rekapituluje obsahovú stránku súťaže tohtoročný víťaz českého Radoka Viliam Klimáček.
Veľa poézie mali hry o osobnom svete autorov, pochádzali väčšinou z pera nežnejšej polovičky finalistov. "Spočiatku mala veľmi dobré vyhliadky Iveta Horváthová a jej Fetišistky. Kurucov text nakoniec presvedčil nevykalkulovanosťou, prostredím mladých ľudí na internáte a ich ľahko štylizovaným jazykom."
Na rozdiel od českých cien Alfréda Radoka, v ktorých víťaz nemá garantované inscenovanie textu kamenným divadlom, na Slovensku by sme mali Kurucove Keby boli veci tým, čím sú... vidieť aj na javisku. Otázkou zostáva, či už je slovenský divák naučený chodiť do divadla na súčasných, často menej známych autorov.
"Poviem to tvrdo, ale je to otázka výchovy. Ľudí treba viesť k tomu, že tu je vynikajúci Shakespeare a popri ňom aj svetová a slovenská súčasná dráma. V Anglicku píšu stovky mladých ľudí, dramatikov podporujú formou tvorivých dielní. Potom sa tam teda občas zrodí Sarah Kaneová či Mark Ravenhill."
Dráma by mala do nášho života podľa Klimáčka vstupovať aj formou "ľahkého školského násilia".
ZUZANA KOMÁROVÁ
