Reči o Centre Pompidou preto teraz môžu pôsobiť trochu mimo. Z mylného dojmu vás vytrhne viac faktov, napríklad polhodinový had, ktorý sa trpezlivo vlní pred jeho pokladňou. Aj neskromná ponuka tejto galérie. Nad retrospektívou Jeana-Luca Godarda či výstavou Anatómia túžby Hansa Bellmera kraľuje prehliadka Zrod hlavného mesta umenia.

Ak za to mesto tipujete New York, ste vedľa. Zamierte na západné pobrežie USA, a ste doma. V Los Angeles rokov 1955 - 1985. V meste, ktoré od roku 1850 zažilo enormný boom - z pár tisíc obyvateľov sa rozrástlo na dnešných 17 miliónov. Mesto vyleštených áut a slaných surfistických dosiek, subkultúr, s klímou, ktorá vyhovovala beatnikom, feministkám aj Hispáncom.

"Je zamilované do bezhraničnej horizontality, tak ako New York do vertikality," napísal o Los Angeles francúzsky filozof Jean Baudrillard. Práve horizontalita zabezpečuje dostatok priestoru pre rôzne umelecké smery, skupiny a hnutia, ktoré tu bublali vedľa seba.

V Centre Pompidou je spolu 350 malieb, sôch, inštalácií, fotografií, videí a filmov od 85 losangeleských umelcov. Takmer v každej miestnosti čakajú prudké zmeny - od asambláže, cez hnutie Finish Fetish, na vojnu vo Vietname nazúrených umelcov, sociálne angažovaných tvorcov po diela minorít, hnutia Svetlo a priestor, či časť nazvanú Za hranicami, kde sú performance Paula McCarthyho či Chrisa Burdena.

Veľmi rýchlo tu pocítite roztopašne extravagantnú losangeleskú atmosféru, bez ktorej by umelecká scéna v priebehu tridsiatich rokov nemala šancu tak rôznorodo bujnieť. V domove Disneylandu a Hollywoodu neobchádzali diela politiku, darilo sa tu konceptuálnej tvorbe, kládli sa tu trúfalé otázky o tom, čo je to umenie, ženy tu začali pátrať po histórii svojho rodu a pop art po vhodných ikonách. Jediným tabu zostalo slovo tabu.

I keď v Európe sú známejší najmä John Baldessari, Paul McCarthy, Bruce Nauman, Alan Sekula, Charles Ray alebo David Hockney, výstava viac než len načrtáva skutočný obraz losangeleskej scény: tvorivej, multikultúrnej, tolerantnej, kde jedna vlna strieda druhú skôr, než sa návštevník Centra Pompidou stihne nadýchnuť.

Od britského maliara Davida Hockneyho zo série Bazény tu visí aj obraz Sunbather (Opaľujúci), pri ktorého maľbe sa nechal unášať vodou, jej plochou a najmä efektom odrazu znázornenom op-art líniami. Do Los Angeles prichádza rok po tom, čo sa mesto stalo druhým mestom umenia v USA z pohľadu počtu galérií, umelcov a zbierok, v roku 1964.

Na prvé dojmy si spomína takto: "Klíma je slnečná, ľudia sú menej napätí než v New Yorku. Keď som sem prišiel, nemal som potuchy, či tu bol nejaký umelecký život, a to bola jedna z mojich posledných obáv."

Autor: Paríž