Tentoraz si za to môže sám, pretože urobiť v priebehu prvého polčasu také dve hrubé chyby, ako sa to podarilo brankárovi Valachovi a kapitánovi Jamborovi, sa v slovenskom futbale rovná samovražde. "Všetci, čo sme hrávali futbal, vieme, že z takého šoku sa nedá spamätať," vravel po zbabranom stretnutí tréner Peter Ančic.
Ťažké srdce mal predovšetkým na brankára, ktorý osudovo chybil v druhom zápase po sebe. Už Salátova malá domov, ktorá púchovskému brankárovi prešla pomedzi nohy, mnohé naznačovala. Všetko potom potvrdila 15. minúta, keď nervózny Valach neudržal v rukách ľahkú Vyskočovu strelu. "V Nitre i v Dubnici nám vychytal body, avšak teraz, keď potrebujeme, aby kolektív v dôležitých chvíľach podržal, dostáva takéto hlúpe góly. Minule v Ružomberku, teraz proti Dukle. Jednoducho nemám slov, asi potrebuje tvorivú pauzu," hneval sa Ančic.
Ten po celý zápas márne hľadal niekoho, kto by nahradil Jozefa Jelšica, pauzujúceho pre štyri žlté karty. "S Jelšicom máme zaužívaný systém hry na rýchleho útočníka pohybujúceho sa na ofsajdovej hrane. Ani Majerník v prvom polčase, ani Saláta po prestávke sa nedokázali na tom poste presadiť."
Púchovskému trénerovi nevyšiel ani prestávkový risk, keď naraz využil všetky tri možnosti striedania. "Stavil som všetko na jednu kartu a čo čert nechcel, zranil sa nám Ďurica. Asi to bola moja chyba, mal som si jedno striedanie nechať v zálohe."
Hosťujúci tréner Dušan Radolský bol s výsledkom spokojný, zvlášť, keď prvý raz dokázal s Duklou vyhrať na súperovom ihrisku. "Ešte viac ma teší, že som umožnil ďalším mladým spoznať najvyššiu súťaž. Klučiar, Jarabica, Ďuriš - to sú talenty, ktoré potrebujú hrať, majiteľ klubu mi na to dal priestor a pevne verím, že našu stratégiu pochopia aj fanúšikovia," uvažoval Radolský.
Jeho tím ešte stále môže reálne pomýšľať na piatu priečku, zato púchovský záchranársky scenár sa po neplánovanej prehre musí nútene prerábať - dnes v Trenčíne potrebuje Matador vyhrať.
RADO VARGA
