Medzinárodné mimovládne organizácie odhadujú, že pri masakre 13. mája tam zahynulo od päťsto do tisíc ľudí. Vláda v Taškente tvrdí, že zomrelo 187 ľudí, väčšinou "zahraničných teroristov". Ani po roku nie je jasné, čo sa na námestí v Andižane presne stalo.

Pred budovou miestnej vlády sa vtedy zhromaždilo niekoľko tisíc ľudí, ktorí protestovali proti zlej ekonomickej situácii, uväzneniu miestnych podnikateľov, či za odstúpenie prezidenta Islama Karimova, ktorý ma v rukách všetku moc a likviduje každý náznak opozície v krajine.

Demonštrácii predchádzalo obsadenie policajnej stanice, väznice a vládnej budovy v Andižane. Zhromaždenie nakoniec rozohnali vládne jednotky streľbou do davu. Podľa agentúry AP mohlo ísť o najkrvavejšie potlačenie protestov od masakra na pekinskom námestí Tchien-anmen v roku 1989.

Pátranie po pravde komplikujú represie proti občianskemu sektoru aj nezávislým novinárom. "V decembri sme museli zatvoriť našu pobočku v Taškente. Všetci naši korešpondenti opustili Uzbekistan," hovorí novinárka z Rádia Slobodná Európa Gulnoza Saidazimova. Jeden z dlhoročných uzbeckých korešpondentov rádia bol v Uzbekistane len nedávno prepustený po šiestich mesiacoch väzenia.

Po Andižane sa situácia v krajine ešte zhoršila. "Represie vrátane zatýkania, vyhrážania a násilia proti politickým oponentom, sú ešte horšie," povedal AP analytik medzinárodného think-tanku International Criss Group Mark Scheider.

Dôkladnému vyšetreniu udalostí, na ktorom trvá západná diplomacia, sa prezident Karimov bráni.

"Rok po tragických udalostiach, uzbecká vláda stále dlhuje obetiam a ich pozostalým plné vysvetlenie, čo sa vlastne stalo. Množstvo svedeckých výpovedí hovorí, ako bezpečnostné zložky zastrelili stovky mužov, žien a detí. Znovu žiadame vládu, aby umožnila úplne a dôveryhodné medzinárodné vyšetrovanie," napísal k výročiu masakra Biely dom.

Spojené štáty zvažujú prijatie sankcií proti Taškentu v podobe zmrazenia finančnej pomoci a zamietnutia víz najvyšším uzbeckým predstaviteľom vrátane prezidenta Karimova. Mierne sankcie už zaviedla Európska únia, ktorá zakázala najvyšším predstaviteľom Uzbekistanu vstup na svoje územie.

Na rozdiel od Západu má Karimov plnú podporu v Kremli aj v Pekingu. Presvedčil sa o tom aj krátko pred výročím Andižanu v čienomorskom letovisku v Soči, kde ho hostil ruský prezident Vladimir Putin. Ten ho v odmietaní nezávislého vyšetrovania podporuje s tým, že ide o "vnútornú záležitosť Uzbekistanu".