"My máme trénera, ktorý je súčasne kamarát, kouč, taktik, psychológ i klaun," chválil v knihe Zlatý míč Jozef Masopust neobyčajnú všestrannosť viedenského rodáka Rudolfa Vytlačila (*9. februára 1912 vo Viedni - Ý1. júla 1977 v Prahe), ktorý priviedol československú partiu k strieborným medailám.

Dodnes sa diskutuje o tom, či bol Vytlačil výnimočný tréner a psychológ, alebo záhadný futbalový čarodejník.

Vynikal vzácnou intuíciou pri hľadaní hráčov. Mužstvu dodával sebadôveru úmyselným zhadzovaním schopností protihráčov. Obrancovi Lálovi z vtedajšej druholigovej pražskej Slavie, ktorému noviny odkazovali, aby si zobral na legendárneho Španiela Genta laso, povedal: "Veď ten iba splašene pobehuje." Lála krídlo Realu Madrid pohodlne udržal.

Pred stretnutím so Španielmi československý tréner prehodil k málo známemu Trnavčanovi Štibrányimu: "Ty len stoj na polovici a čakaj."

S úsmevom sa s hráčmi rozlúčil: "A ešte by mohlo začať pršať." V 80. minúte odzbrojil Popluhár Santamariu, prihral Jelínkovi, ktorý našiel na polovici voľného Štibrányiho. Trnavčan nespanikáril, dobehol pred brankára Sedruna a pozdĺž neho skóroval. Desať minút predtým sa spustil lejak. Vytlačilovo čarovanie vyšlo do bodky.

Vytlačil sa riadil dvoma hlavnými teóriami: veril umeniu každého hráča, inak by ho do tímu nezavolal. Neznášal vedu pri určovaní taktiky. Bol presvedčený, že Masopust, Pluskal, Kvašňák si na ihrisku poradia podľa danej situácie. Mnoho ráz posielal jedenástku na trávnik s jediným pokynom: "Hrajte, čo viete, a vyhráte."

"Schöne Rudi" (pekný Rudi), tak nazývali Viedenčania svoje obľúbené ľavé krídlo z Rapidu, bol dvojnásobným rakúskym majstrom, keď v roku 1935 prestúpil do pražskej Slavie. Za Československo si zahral raz, aj to iba dvadsať minút ako striedajúci hráč.

Slávu žal na trénerskej lavičke. V Čile, keď bolo treba, doplácal zo svojho na ovocie pre hráčov. Slávnych hráčov Dukly Masopusta a spol. nechával v ubytovni v Queabrade Verde, kde naši vo Viňa del Mar bývali, upratovať. S hráčmi žartoval a navonok nebral nič vážne. Tak to dotiahol až do finále majstrovstiev sveta. Dva roky po triumfe v juhoamerickej krajine priviedol našich k striebru na olympiáde v Tokiu.

K všetkým úspechom sa dopracoval filozofiou, ktorú vysvetlil svetoznámou odpoveďou na otázku - ako to robíte? "Veľmi ľahko, veď ide len o futbal," odpovedal s typickým elegantným, trochu záhadným úsmevom.