iam a Tekovským Nemciam.

"S jej realizáciou by sa malo začať najneskôr v roku 2007. V jednom materiáli z ministerstva financií sa píše o roku 2009, a to je neskoro," hovorí Ostrihoňová, ktorá je aj predsedníčkou Požitavského regionálneho združenia.

Chodia ju pozerať starostovia obcí a príbuzní obetí, ktorí zomreli na ceste smrti.

Za posledných šesť rokov na Zlatomoraveckej ceste zahynulo 46 ľudí a takmer 400 sa pri nehodách zranilo.

Dopravní policajti hovoria, že cesta nie je nebezpečná, nebezpečnou ju robia vodiči. Minulú nedeľu na nej počas sedemhodinovej policajnej kontroly prekročilo povolenú rýchlosť 155 vodičov.

Podľa primátorky by sa malo čo najskôr začať s výstavbou rýchlostnej komunikácie okolo Zlatých Moraviec. "Potrebujeme, aby bol daný pokyn na majetkovoprávne vyrovnanie pod plánovanou komunikáciou R1 medzi vlastníkmi pôdy a štátom," hovorí. K hladovke ju podnietilo to, že za tri a štvrť roka sa napriek petíciám a iniciatívam obyvateľov Zlatých Moraviec a požitavského regiónu problém cesty neriešil.

Starostovia obcí uvažovali aj o dočasnom zablokovaní premávky na ceste, podľa Ostrihoňovej však od takého nátlaku upustili, lebo dopravné spoločnosti by od nich mohli vymáhať škody.

Akúkoľvek politiku alebo spájanie s júnovými predčasnými voľbami primátorka odmieta. "Nie som členkou, ani sa neradím k žiadnej politickej strane, som nezávislá. Ide mi v prvom rade o rozvoj nášho regiónu, ktorý je najväčšmi diskriminovaný z celého Slovenska," tvrdí. (tasr, bej)