(zľava) Venezuelský prezident Hugo Chávez sedí s kubánskym prezidentom Fidelom Castrom a bolívijským prezidentom Evom Moralesom na námestí v Havane. Ktovie, či je s posledným miestom Venezuely v rebríčku konkurencieschopnosti tiež taký spokojný.
BRATISLAVA - Slovenská ekonomika je na 39. mieste svetového rebríčka konkurencieschopnosti. Oproti minulému roku sa posunula o jedno miesto nahor. Od minulého roka sa zväčšil rozdiel medzi Slovenskom a Českom (31. priečka), na druhej strane sa Slovensku podarilo predstihnúť Maďarsko (41. priečka). Poľsko za ostatnými krajinami V4 zaostáva. Medzi novými členmi Európskej únie z východu hrá jednoznačne prím Estónsko (20. priečka),
Celosvetový index konkurencieschopnosti ekonomík v roku 2006 (World Competitiveness Yearbook - WCY) porovnáva konkurenčnú schopnosť 53 krajín a ôsmich silných regiónov sveta vrátane Slovenska. Vypracoval ho švajčiarsky Inštitút pre rozvoj manažmentu (Institute for Management Development) v spolupráci s bratislavskou Nadáciou F. A. Hayeka a šesťdesiatimi ďalšími organizáciami z celého sveta. Index vyjadruje kvalitu podnikateľského prostredia, pričom za kvalitné prostredie sa považuje také, ktoré najviac napomáha podnikom presadiť sa doma i v zahraničí.
Rozdiel v konkurenčnej sile postkomunistických a "západných" krajín je zrejmý na príklade Rakúska, ktoré je podľa rebríčka WCY 13. najlepšou ekonomikou. Naopak, pomerne zle si počína Taliansko, umiestnilo sa až na 56. mieste.
Pozíciu svetových lídrov v konkurencieschopnosti rovnako ako vlani potvrdili Spojené štáty, Hongkong, Singapur a Island. Hlavná autorka ročenky konkurencieschopnosti, profesorka Stephanie Garelli však upozorňuje, že rozdiel medzi svetovým lídrom - USA - a krajinami na ďalších priečkach sa neustále zmenšuje.
Posledná z hodnotených krajín skončila Venezuela.
Kritériá sú združené v štyroch základných oblastiach - ekonomický rozvoj, efektivita vlády, efektivita podnikov a infraštruktúra. Vstupné údaje, ktoré sa spracúvajú a hodnotia na päťročnej báze vrátane odhadov budúceho vývoja, sú dvojaké: objektívne a subjektívne.
Objektívne údaje sa získavajú zo správ medzinárodných organizácií. Potom výskumníci porovnávajú úroveň hospodárskeho rastu, národného bohatstva, toku investícií, obchodnej a platobnej bilancie, zamestnanosti, úrovne cien, stavu, vývoja a deficitov verejných rozpočtov, produktivity práce, vzdelanosti, úrovne technológií, výskumu, zdravotnej starostlivosti.
Subjektívne údaje sa získavajú z prieskumu medzi topmanažérmi a vedúcimi pracovníkmi danej krajiny. Tí hodnotia úroveň legislatívneho prostredia, vymáhateľnosti práva, štátnych zásahov, korupcie, zahraničných vzťahov, vplyvov globalizácie, hodnotového systému a iných.
Autori ročenky sa pozerajú aj do budúcnosti. Najväčšími výzvami pre rast slovenskej konkurencieschopnosti v najbližších rokoch je podľa nich najmä pokračovanie ekonomických reforiem, zjednodušenie a zjednotenie odvodového a daňového systému, reforma vzdelávania či kvalitné programy na využitie eurofondov. (ho)
Hodnotiace kritériá
Ekonomický rozvoj
Najlepšie hodnotenie:
- otvorenosť ekonomiky medzinárodnému obchodu
- ekonomický rast
Najslabšie hodnotenie:
- vysoká nezamestnanosť ako dlhodobý problém ekonomiky
Efektívnosť vlády
Najlepšie hodnotenie:
- motivačný a jednoduchý daňový systém
- otvorenosť zahraničným investorom
Najslabšie hodnotenie:
- vysoké odvodové zaťaženie
Efektívnosť podnikov
Najlepšie hodnotenie:
- nízke náklady na pracovnú silu
- imidž krajiny v zahraničí podporujúci rozvoj podnikateľských aktivít
Najslabšie hodnotenie:
- slabo rozvinutý kapitálový trh
- nerozvinuté podnikové hodnoty a nedostatok kvalitných manažérov
Infraštruktúra:
Najlepšie hodnotenie:
- miera produktívneho obyvateľstva
- miera investícií do telekomunikácií
Najslabšie hodnotenie:
- energetická náročnosť
- slabé prepojenie vzdelávania a podnikania
- nízka miera high-tech exportu (s vysokou pridanou hodnotou)
Poradie krajín 1 USA (1)
2 HONGKONG (2)
3 SINGAPUR (3)
4 ISLAND (4)
5 DÁNSKO (7)
6 AUSTRÁLIA (9)
7 KANADA (5)
8 ŠVAJČIARSKO (8)
9 LUXEMBURSKO (10)
10 FÍNSKO (6)
...
31 ČESKO (36)
...
35 FRANCÚZSKO (30)
36 ŠPANIELSKO (38)
...
38 KÓREA (29)
39 SLOVENSKO (40)
40 KOLUMBIA (47)
41 MAĎARSKO (37)
...
58 POĽSKO (57)
59 CHORVÁTSKO (58)
60 INDONÉZIA (59)
61 VENEZUELA (60)
Poznámka: V zátvorke je pozícia z minulého roku.
