Po dvoch rokoch skúmania na náboženskej univerzite Bar Ilan dal poslednú pečiatku, a tak sa byvolý steak či mozarella (tá najchutnejšia sa vraj vyrába práve z byvolieho mlieka) prepracovali na jedálny lístok kóšer domácností.

Ako napísal denník Jerusalem Post: už neurobíte faux pas, keď na párty na gril prihodíte kúsok byvolieho.

Mäso vodného byvola spĺňa podľa Amara všetky kritériá kóšer potraviny tak, ako je to napísané v starozákonnej knihe Leviticus. Vodný byvol je prežúvavec, párnokopytník a nemá špeciálny vrchný zub. Tóra totiž tvrdí, že zviera, ktoré ho má, nie je prežúvavec a je teda trejfe, čiže nečisté. Rabín si pred svojím rozhodnutím vyžiadal na preskúmanie byvoliu hlavu, aby na vlastné oči videl, či zviera má inkriminovaný zub. Keď mu priniesli len vypreparovanú lebku, nestačilo to. Chcel hlavu čerstvo zarezaného byvola. Pozrel sa mu na zúbky a rozhodnutie bolo na svete.

Potešilo hlavne chovateľov vodných byvolov. Tie sa teraz ľahšie dostanú do obchodnej siete, reštaurácií a s pečiatkou kóšer preniknú na oveľa väčší trh ako bez nej. Ich výrobky si totiž budú kupovať aj ortodoxní židia.

Ministerstvo poľnohospodárstva tiež vyhlásilo, že s Amarovým požehnaním môže investovať viac do chovu vodných byvolov.

Raduje sa aj ministerstvo zdravotníctva: byvolie mäso je jemnejšie a menej tučné ako hovädzie a mlieko zasa oveľa zdravšie ako od obyčajnej kravy. Problém tu však je: cena. Byvolie produkty sú dostupné len pre majetnejších a sú skôr gurmánskou záležitosťou. Navyše ich výrobcovia sa netaja, že ceny pôjdu hore. Schvaľovací proces u rabína je totiž nielen hra na nervy a čas, ale aj na peniaze. A straty treba vyrovnať.

Byvolie mäso a mlieko v dejinách židovského stravovania nie sú ničím novým. Podľa štúdie univerzity Bar Ilan už za čias starého Ríma pili bohatí židia byvolie mlieko a v Izraeli žije niekoľko pamätníkov, ktorí tvrdia, že ešte za čias britského mandátu byvoly bežne jedli aj v ortodoxných domácnostiach.

Komplikovanosť a dôsledky udelenia certifikátu najvyššieho rabína odrážajú hĺbku vplyvu ortodoxných rabínov na každodenný život v Izraeli.

Autor: Tel Aviv