vo forme spotrebiteľských úverovPred niekoľkými rokmi bola táto oblasť finančných služieb takmer výlučne doménou spoločností poskytujúcich nákup tovaru na splátky. Postupne s konsolidáciou bankového sektora sa začala výrazná angažovanosť bánk na rozvíjajúcom trhu spotrebiteľských úverov a súčasne aj zostrenie konkurenčného prostredia, ktoré sa vyvíja v prospech spotrebiteľa. Je nepochybne správne a v súlade so svetovým trendom, že spotrebiteľ má možnosť uspokojiť svoje osobné potreby prostredníctvom rozumného úverového zaťaženia za výhodných podmienok.

Súčasne s rozvojom trhu so spotrebiteľskými úvermi pocítila Európska únia, respektíve spotrebiteľské organizácie potrebu

regulovať podmienky poskytovania spotrebiteľských úverov a tak v roku 1987 prijala smernicu 87/102/EHS, ktorá mala za cieľ zvýšiť ochranu spotrebiteľa pri využívaní finančných služieb ponúkaných na trhu. Uvedená smernica bola neskôr novelizovaná do súčasnej podoby v rokoch 1990 a 1998 (90/88/ES a 98/7/ES). V rámci prístupového procesu nášho štátu bola povinnosť implementovať uvedenú smernicu do nášho právneho systému, čo sa stalo zákonom 258/2001 Z.z.

Jedným zo základných cieľov uvedených právnych aktov bolo stanoviť porovnateľné číslo, ktoré malo slúžiť spotrebiteľom pre porovnanie ponúk rôznych spoločností a umožniť mu vybrať si najvýhodnejší úver podľa svojich potrieb. Uvedený údaj bol definovaný ako ročná percentuálna miera nákladov a ktorá mala na jednej strane obsahovať všetky splátky úveru a poplatky spojené s poskytnutím úveru voči hodnote poskytnutých finančných prostriedkov prepočítaných na obdobie jedného roka.

Je na škodu veci, že uvedený parameter používali po začatí platnosti zákona v zásade len spoločnosti ponúkajúce predaj na splátky a bankový sektor zotrvával na uvádzaní úrokovej sadzby, čím dochádzalo k výraznému skresľovaniu ponúk na trhu a spotrebiteľ aj naďalej nemohol jednotlivé produkty porovnávať. Navyše na rozdielne výklady toho, čo je nutné započítavať do celkových nákladov na úver úplne negovali základné princípy smerníc EÚ, ako aj nášho zákona.

Druhou stránkou uvedenej problematiky je samotný vzorec pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorý presadzuje európska komisia. Zložitosť vzorca spôsobuje, že bežný spotrebiteľ nie je schopný overiť si vlastným výpočtom údaj uvádzaný finančnou inštitúciou, ktorá spotrebiteľský úver ponúka. Absurdnosť vzorca bola prezentovaná príkladom na seminári Nadácie F. A. Hayeka, keď pri poskytnutí úveru 1000 Sk na jeden deň s tým, že spotrebiteľ vráti veriteľovi 1025 Sk je ročná percentuálna miera nákladov podľa platného vzorca 820 749,95 %. Vzhľadom na nepoužiteľnosť vzorca na kratšie obdobia, úvery do troch mesiacov sa zaradia medzi výnimky, na ktoré sa novela nebude vzťahovať.

V tejto súvislosti tvrdenie ministerstva financií pri zdôvodňovaní novely zákona o spotrebiteľských úveroch, že vzorec, ktorý je v smernici EÚ vyjadruje presnejšie "časovú hodnotu peňazí" nemení nič na fakte, že ročná percentuálna miera nákladov má slúžiť predovšetkým pre porovnanie jednotlivých produktov a nie exaktne vyjadrovať časovú hodnotu peňazí, pretože v zmysle smernice EÚ a zákona o spotrebiteľských úveroch musí zmluva o úvere obsahovať konkrétne údaje t. j. celkovú hodnotu istiny, celkovú výšku úveru, mesačné splátky celkom a členenie tejto splátky na istinu, úrok a prípadne ďalšie poplatky definované

v zákone.

Podľa vyjadrenia renomovaných matematických odborníkov je výpočet rovnice uvedenej v smernici EÚ a ktorý sa v súčasnosti implementuje aj do nášho právneho systému nevyriešiteľný bez použitia výpočtovej techniky a znalostí vysokoškolskej matematiky. V jednom sa však odborníci zhodujú a to v tom, že z pohľadu finančných expertov je výpočet veľmi presný.

V nadväznosti na uvedené stojíme pred dilemou či smernica EÚ o spotrebiteľských úveroch má skutočne slúžiť pre orientáciu spotrebiteľa pri výbere výhodného spotrebiteľského úveru alebo pre finančných expertov.

Opačným príkladom je výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov pri poskytnutí spotrebiteľského úveru formou katalógového predaja, kde táto bude prakticky vždy

0 %, pretože v uvedenom sektore sa pracuje na úplne iných ekonomických princípoch, avšak predaj na splátky patrí do kategórie spotrebiteľských úverov.

Záverom mi dovoľte vyjadriť presvedčenie overené praxou, že nie zložitosťou a byrokraciou zabezpečíme vysoký stupeň ochrany a informovanosti spotrebiteľa, ale serióznym prístupom a poctivosťou pri každej forme poskytovania služieb a produktov. Keďže ročnú percentuálnu mieru považujeme za číslo, ktoré má pomôcť spotrebiteľovi pri výbere najvýhodnejšieho úveru je bezpodmienečne nutné, aby všetky spoločnosti ponúkajúce spotrebiteľské úvery používali rovnakú metodiku pre jej výpočet, pričom matematický vzťah by mal byť čo najjednoduchší, aby tí, pre ktorých je určený t. j. spotrebitelia si mohli jednoducho overiť správnosť reklamných materiálov ako aj po- skytnutej finančnej služby.

Ing. Stanislav Hroš

predseda predstavenstva Asociácie organizácií splátkového predaja SR

FOTO: ARCHÍV AOSP SR