Napolitano vyšiel z paláca Giustiniani v Ríme ako prezident. FOTO - TASR/EPA |
Stredovo-ľavej koalícii Romana Prodiho teraz už nič nestojí v ceste, aby vymenovala novú vládu, ktorá vystrieda kabinet pravicových strán pod vedením Silvia Berlusconiho.
Napolitana zvolili vo štvrtom kole voľby 543 hlasmi, čo v zbore voliteľov pozostávajúcom z 1009 poslancov a senátorov postačovalo. Na zvolenie stačila jednoduchá väčšina. Zvolením prezidenta Prodi potvrdil, že jeho rôznorodá stredovo-ľavá koalícia, ktorá tesne vyhrala v parlamentných voľbách, zatiaľ má prevahu nad pravicovou opozíciou. Mandát súčasného prezidenta Carla Azeglia Ciampiho vyprší 18. mája.
"Som veľmi spokojný. Ľutujem len, že pravicová koalícia nepochopila, že Napolitano bude skutočne prezidentom všetkých Talianov," vyhlásil Prodi. Berlusconi neskrýva obavy z toho, že jeho strana sa sťahuje do opozície. "Ľavica obsadila všetky inštitucionálne úrady," komentoval zverejnenie výsledkov prezidentskej voľby. Vyjadril však nádej, že Napolitano bude plniť svoje poslanie s nestrannosťou.
To potvrdil aj samotný Napolitano, ktorý sľubuje zachovať na čele štátu nestrannosť. "Áno, inak by som nebol prijateľný," odpovedal včera na otázku, či bude nadstranícky. Je prvým bývalým komunistom, ktorý zastáva v Taliansku taký vysoký úrad.
Zvolenie Napolitana sa očakávalo. Pravica, ktorá mala 460 voliteľov, dala pokyn, aby nechali hlasovacie lístky prázdne. Pokynov sa držalo 347 voliteľov, ostatní hlasovali za pravicové osobnosti, medzi nimi i Gianniho Lettu, diplomata a blízkeho spolupracovníka Silvia Berlusconiho, ktorý bol v predošlých kolách kandidátom pravice.
Napolitano je rešpektová osobnosť talianskej politiky. Veľmi obratný rečník a majster intelektuálne dôkladnych formulácií, výborne ovláda angličtinu. Na takmer polstoročie spojil život s komunistickou stranou a po jej rozpustení v roku 1991 jej nástupkyňou, dnes Ľavicovými demokratmi. (mch, čtk)
Giorgio Napolitano
Narodil sa 29. júna 1925
II. svetová vojna: aktívny antifašista
1953: stáva sa poslancom za komunistov
1956: schvaľuje sovietsku inváziu do Maďarska
60. až 80. roky: z presvedčeného komunistu sa stáva moderný socialista
1992 - 1994: predseda dolnej komory parlamentu
1996: minister vnútra
2005: zvolili ho za doživotného senátora (čtk)