Svetové spoločenstvo nechce niesť vinu za živorenie Palestínčanov a nahrávať tým, čo ho z neho obviňujú. Tak sa dá čítať utorkové rozhodnutie Kvarteta (EÚ, OSN, USA a Ruska), ktoré chce zmierniť tlak na Palestínčanov a vytvoriť dočasný fond, ktorý má pokryť ich základné potreby.

Fond bude pracovať skúšobne počas troch mesiacov a nateraz nie je jasné, kedy a ako začne pracovať, ani koľko v ňom bude peňazí. Všetko je v štádiu rokovaní a tie môžu podľa komisárky Európskej únie pre vonkajšie vzťahy Benity Ferrerovej-Waldnerovej trvať niekoľko týždňov.

Zrejmé je zatiaľ len to, že ani cent z neho nepôjde vláde vedenej hnutím Hamas. Aspoň tak to tvrdia zainteresovaní.

Práve Hamas je hlavným dôvodom, prečo medzinárodné spoločenstvo zastavilo finančnú pomoc a rozvojové projekty na palestínskych územiach. Vytvorenie fondu síce zapláta najakútnejšie palestínske potreby, ako nevyplatené mzdy štátnym zamestnancom, nedostatok medicínskeho materiálu či základných potravín, ale je len krátkodobým riešením.

Jedným z jeho slabých miest je, že Kvarteto v snahe obísť Hamas, ktorý vytrvalo ignoruje jeho požiadavky (uznanie Izraela, odzbrojenie a prihlásenie sa k doterajším izraelsko-palestínskym dohodám), rozhodlo, že časť peňazí na výplaty palestínskym zamestnancom pôjde cez úrad šéfa palestínskej samosprávy Mahmúda Abbása.

Abbás bol premiérom vlády palestínskej samosprávy počas éry Jásira Arafata, ktorú okrem iného charakterizovalo podozrivé narábanie s peniazmi zo zahraničia. Navyše očividná snaha preferovať Abbása môže viesť k obnoveniu bojov medzi jeho Fatahom a hnutím Hamas. A to krátko po tom, čo obe frakcie včera dosiahli po týždňoch pouličných prestreliek dohodu o pokoji zbraní.

Hamas už celý projekt označil za pokus Kvarteta vytvárať tlak na palestínsku vládu, aby sa podvolila jeho požiadavkám.

Vytvoreniu fondu predchádzala rozsiahla diplomatická ofenzíva smerujúca k zmäkčeniu postoja Američanov. Tí dlho odolávali žiadostiam Európy o pragmatickejší prístup k situácii na palestínskych územiach. Washington atakovali aj jeho arabskí spojenci na Blízkom východe, ktorých okrem humanitárnej krízy Palestínčanov desí aj možnosť, že nestabilita na palestínskych územiach sa rozšíri ďalej.

Izrael, ktorý sedí na časti palestínskych peňazí, proti plánu podľa ministerky zahraničia Cipi Livni nič nemá. Tvrdí, že ak bude mať istotu, že peniaze sa nedostanú do rúk Hamasu, možno do fondu prispeje.

Izrael počká s hranicami už iba do konca roka

Izrael dáva Palestínčanom čas do konca roka. Ak sa dovtedy nezačnú diplomatické rokovania, Jeruzalem vezme všetko do vlastných rúk a podľa plánu premiéra Ehuda Olmerta začne s jednostranným vytyčovaním svojich hraníc. Tie by mali byť hotové do roku 2008. Armádnemu rádiu to povedal minister spravodlivosti a jeden z najbližších premiérových ľudí Chaim Ramon. Stal sa tak prvým izraelským politikom, ktorý stanovil časový rámec Olmertovho plánu. (mik)

Autor: Tel Aviv