BRATISLAVA/KOŠICE 17. marca (SITA) – Knižný portrét významného francúzskeho a európskeho politika Roberta Schumana sa v týchto dňoch dostáva aj do rúk slovenských čitateľov. Dielo Reného Lejeuna s názvom Robert Schuman (1886-1963) Otec Európy a podtitulom
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
Politika - cesta k svätosti, slávnostne predstavia v nedeľu 17. marca o 16:30 v priestoroch Slovenského katolíckeho kruhu na Alžbetinej ulici v Košiciach. Na prezentácii vystúpi s prejavom o humanizme a solidarite v kresťanskej Európe štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR Ján Figeľ. Rímskokatolícky kňaz Jozef Leščinský priblíži Otca zjednotenej Európy z hľadiska jeho hlbokého duchovného života.
“Rozšírenie Európskej únie nie je milosrdenstvom Západu, ale krokom k znovuzjednoteniu. Národy stredovýchodnej Európy k nemu prispeli desaťročiami utrpenia a odporu proti komunizmu a militantnému nacionalizmu i osobnosťami ako Ján Pavol II, prvý slovanský pápež, ktorý povzbudil milióny ľudí k nádeji na slobodu, uvádza hlavný vyjednávač s Bruselom Ján Figeľ vo svojom príhovore pripravenom na túto príležitosť. Zároveň pripomína Schumanove slová, že do konca storočia padne komunistický systém a je povinnosťou byť pripravený prijať krajiny postsovietskeho bloku, keď požiadajú o morálnu oporu.
Plán francúzskeho politika R. Schumana, ktorý položil základy európskeho spoločenstva, keď v máji 1950 navrhol vytvorenie Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, sa realizuje. Európa sa stáva globálnym aktérom, je najväčším hospodárskym blokom a jednotným trhom na svete. História nás však učí, že je nebezpečné byť súčasne bohatý a slabý. Bohatstvo totiž priťahuje závisť a slabosť agresiu, pripomína Figeľ. Európa preto nemôže zostať obrom na hlinených nohách a musí mať väčšiu schopnosť konať vo veciach bezpečnosti a obrany. Ak chce byť mocnosťou, musia sa Európania podľa neho stotožniť s myšlienkou zjednotenia. To je možné len na spoločných hodnotových a duchovných princípoch, inak sa zrúti ako babylonská veža.
Schuman pôsobil v rokoch 1919-1940 a 1945-1960 ako poslanec, rok po vojne bol ministrom financií a naštartoval ekonomický rast. V rokoch 1947 a 1948 sa ako predseda vlády zaslúžil o prijatie Marshallovho plánu a vytvorenie jeho koordinačnej organizácie v Paríži, dnes známej ako OECD. Ako minister zahraničných vecí (v rokoch 1948-53) predstavil plán francúzsko-nemeckého zblíženia cez otvorené Európske spoločenstvo uhlia a ocele. Kontrola produkcie mala zabrániť ďalšej vojne. Podpísal tiež dohodu o Severoatlantickej aliancii, ktorá mala mať sídlo v Paríži. V rokoch 1955-56 bol ministrom spravodlivosti, v rokoch 1958-60 prezidentom Európskeho parlamentu. Ten mu ako jedinému politikovi jednomyseľne udelil titul Otec Európy. V katolíckej cirkvi prebieha v súčasnosti proces jeho vyhlásenia za svätého, na čele ktorého stojí práve autor knihy a Schumanov súpútnik René Lejeune.