BRATISLAVA - Vláda v novom projekte výstavby diaľnic a rýchlostných ciest nepriamo deklaruje, že za najdôležitejšie považuje dobudovanie severnej diaľnice z Bratislavy do Košíc až k ukrajinským hraniciam. Nedobudované úseky, lemujúce najobývanejšie a priemyselne najhustejšie oblasti, sú na rozdiel od južnej trasy vo väčšine prípadov v pokročilejšom štádiu prípravy.
Krátko pred voľbami však niektorí politici zvažujú, či by štát nemal viacej podporiť práve stredovo-južnú rýchlostnú cestu z hlavného mesta do Košíc. Podľa SMK by to malo pomôcť rozvoju priľahlých regiónov a prílevu investícií.
Minister dopravy Pavol Prokopovič (SDKÚ) za prioritu považuje severnú trasu, aj keď na južnú nezabúda. Podobne uvažuje Smer. Podporuje väčšie dotácie pre sever v pomere 60 ku 40.
Národná diaľničná spoločnosť nevie povedať, ktorá trasa by mala dostať od štátu prioritu. "Na základe nariadení len staviame. Určovať priority nám neprislúcha. Tie sú otázkou politických rozhodnutí," povedal hovorca spoločnosti Marcel Jánošík.
"Severná trasa by mala jednoznačne ostať prioritou, lebo to pomôže celej krajine," povedal generálny riaditeľ Výskumného ústavu dopravy v Žiline Ľubomír Palčák. Upozorňuje, že keď sa rozbehne výroba v automobilkách pri Trnave a Žiline, podstatne sa zvýši počet kamiónov na severných cestách. Severná diaľnica navyše pretína oblasti, ktoré majú najvyššiu hustotu priemyslu a patria medzi najviac zaľudnené.
Zámer dobudovať ako prvú severnú trasu Slovensko prejavilo aj v materiáloch Európskej únie, ktoré od roku 1997 podrobnejšie definujú podobu kontinentálnej dopravnej siete. Súčasťou takzvaného koridoru číslo V, ktorý vedie z talianskeho Terstu do ukrajinského Ľvova, je aj diaľnica Bratislava - Žilina - Košice. Teda severná cesta.
Podľa Palčáka však treba primeranú pozornosť venovať aj dostavbe rýchlostnej cesty Bratislava - Nitra - Zvolen - Rimavská Sobota - Košice. "Sú tam niektoré dopravou preťažené kritické úseky, najmä medzi Nitrou a Žiarom nad Hronom." Príprava zaostáva. Na úseku medzi Banskou Bystricou a Košicami sa s ňou ešte ani nezačalo.
Nejasným podľa Palčáka ostáva aj spôsob prepojenia južnej cesty so severnou. V koncepcii ministerstva dopravy sa počíta s trasou medzi Žiarom nad Hronom a Martinom. Projekt však môže prejsť aktualizáciou a "do úvahy prichádza aj kratší, ale náročnejší variant, ktorý priamo prepája Zvolen a Banskú Bystricu", tvrdí Palčák. Spojnica by mohla viesť cez tunel pod kopcami v oblasti Donovál. Proti tomu však protestujú ochrancovia prírody. Posledné slovo budú mať politici.
Prognóza zaťaženia cesty v tisícoch vozidiel, ktoré ňou prejdú za deň
| Cesta | 2005 | 2010 |
| D1 BA - Horná Streda | 27 | 30 |
| Cesta I. triedy Žilina - Martin | 30 | 34 |
| Cesta I. triedy Poprad - Prešov | 26 | 28 |
| D1 Prešov - Košice | 10 | 11 |
Zdroj: Výskumný ústav dopravy v Žiline
Bratislava - Košice stredovo-južnou trasou
| Diaľnice | 47 km |
| Rýchlostné komunikácie | 88 km (z toho na 17-kilometrovom úseku sa dá ísť iba 90 km/h, na 13-kilometrovom úseku pred Košicami ešte menej) |
| Celkový počet kilometrov | 408 km |
| Počet dedín, cez ktoré treba prechádzať | 25 |
| Počet miest, cez ktoré treba | 5 (okrem Bratislavy a Košíc) |
| Približný čas prepravy z Bratislavy do Košíc | 5 hod. 30 min. |
Košice - Bratislava severnou trasou
| Diaľnice | 222 km (vrátane krátkeho úseku vnútromestskej bratislavskej diaľnice) |
| Rýchlostné komunikácie | 6 km |
| Celkový počet kilometrov | 455 km |
| Počet dedín, cez ktoré treba prechádzať | 19 |
| Počet miest, cez ktoré treba prechádzať | 9 (okrem Bratislavy a Košíc) |
| Približný čas prepravy z Bratislavy do Košíc | 6 hodín |
(Obe jazdy, ktoré absolvoval redaktor SME, boli s dodržaním všetkých predpisov a pri oboch bola desaťminútová prestávka na benzínovom čerpadle.) (rf)
