avla Országha Hviezdoslava v Bratislave.
V poslednom čase sa všetky nové predstavenia Činohry Slovenského národného divadla zaoberajú jedinou témou. Neverou. Nebol to dramaturgický zámer, akosi to vyplynulo. Za úsmevnou náhodou vraj môžeme hľadať stav spoločnosti, ale aj nemusíme. Veď láska je večná téma spisovateľov a nevera k nej občas patrí.
"Predstavujeme mladého Dostojevského. Celkom inak sa pozerá na svet ako vo svojich neskorších veľkých dielach," uvádza autorovu tvorbu režisér Vladimír Strnisko.
"Hľadali sme komediálne typy hier. Cudzia žena a muž pod posteľou je kompromis s ľahším žánrom," dopĺňa ho dramaturg Peter Pavlac. "Pre mňa bol ten text dobrodružný, pre hercov je určite ťažký."
Jeho slová potvrdzuje aj Tomáš Maštalír v úlohe skrachovaného milenca Tvorogova. "Jedinou predlohou je text. Je na mne, čo z neho spolu s režisérom a dramaturgom odčítam, čo v ňom nájdem. Nemá autorské poznámky, v ktorých by autor hlbšie vykreslil charaktery postáv. Dostojevskij to nerobil, takže v mojej postave sme našli mierne posadnutého grafomana a neúspešného umelca," vysvetlil Maštalír.
Práve jeho postava sa drží názvu hry, pretože Tvorogov sa musí schovávať hneď dvakrát pod posteľou. "Je tam nechutne teplo, prirovnal by som to k saune. Veď tam ležím v kabáte s norkovým golierom." (zk)
