h prezimovali a rozliezajú sa do korún stromov, kde obžierajú lístočky a kvety. V jednom zámotku prezimuje niekoľko desiatok húseníc, ktoré sa po opustení zimoviska zdržiavajú určitý čas spolu. Po prechode do 5. vývinového štádia sa celkom rozšíria v korunách a začínajú najintenzívnejší požer.
Húsenice sú pestro sfarbené, porastené množstvom chĺpkov. Čiastočne sa podobajú na húsenice spriadača amerického. Dospelé húsenice sa zakukľujú najčastejšie koncom mája priamo na kmeňoch alebo na kôre konárov. Ku kôre bývajú prichytené niekoľkými vlákenkami. Kukly sú jasnožlté s čiernymi škvrnkami a majú dĺžku až do 30 milimetrov. Asi o 2 až 3 týždne sa liahnu motýle, ktoré sú celé biele a na krídlach majú zreteľnú žilnatinu. Po dažďoch vyhľadávajú mláky alebo blato, aby sa mohli napiť.
O niekoľko dní po vyliahnutí motýľov nastáva párenie. Samičky potom kladú skupinu vajíčok na líce alebo menej často na rub listov hostiteľských drevín. Vajíčka majú štíhlo kužeľovitý tvar, sú jasnožltej farby, prilepené širokou základňou na list. Na povrchu majú 12 až 14 pásov prechádzajúcich od vrcholu k báze. Jedna samička môže zniesť 200 až 300 vajíčok. Húseničky sa liahnu asi o 3 až 4 týždne. Obžierajú listy typickým spôsobom - nechávajú iba spodnú pokožku (skeletovanie) a zvrchu ju pokrývajú riedkou pavučinou. Nakoniec sa poškodené listy zvinujú a húseničky si z nich robia zimné úkryty. Takmer zničené listy zostávajú visieť na niekoľkých vláknach, ktoré spriadli húsenice a udržia sa tak na stromoch až do budúcej jari.
Mlynárik ovocný bol u nás v minulosti oveľa častejším škodcom, ako je to dnes. Ochranné opatrenie preto nie sú potrebné, skôr by si tento druh zaslúžil ochranu na neošetrovaných porastoch.
Ing. STANISLAV BAROK
