Mladí Belgičania prepadajú pesimizmu a porazeneckej nálade. Nevedia si nájsť miesto v živote, pripadajú si nadbytoční a na otázku - načo som, väčšina odpovedá - nanič. Prieskum, v ktorom odpovedalo na otázky 1100 chlapcov, dievčat, mladých mužov a žien vo veku od 11 do 25 rokov, ukazuje mladých ako introvertov nestotožňujúcich sa so spoločnosťou, kde žijú. Nemienia sa však búriť, skôr sa uzatvárajú do vlastného sveta a vytvárajú si ochranný obal. Takmer všetci sú podľa prieskumu tolerantní, citliví a znášanliví. Nerozumejú rodičom, nepovažujú ich za svoje vzory, hoci uznávajú, že rodičia majú na ich životy rozhodujúci vplyv. "Mladí ľudia žijú, akoby boli mimo spoločnosti a akoby v nej nemali jedného dňa zaujať miesto. Nie sú si vedomí prirodzeného pohybu, v rámci ktorého nahradia dnešných dospelých," komentoval prieskum v novinách Le Soir sociológ Bernard Petre. "Spoločnosť vnímajú ako akési stredoveké mesto, s vysokou hradbou a malým množstvom brán. Majú dojem, že sú von, a nevedia, ako sa dostať dovnútra." Sociológa zaráža, že podľa prieskumu sa vytratila klasická povahová črta mládeže, ktorou bola vždy sebaistota. "Sebadôvera, pýcha mladosti, istota, že raz vystriedajú starších - tieto pocity úplne zanikli. Sú si vedomí toho, že o mládeži sa čoraz častejšie hovorí skôr ako o rizikovej skupine než ako o budúcnosti spoločnosti." Belgická mládež vníma svet okolo seba, je jej však z neho zle. Mladí sú presvedčení, že všetko ide od desiatich k piatim. "Sú nesmierne pesimistickí," hovorí Petre. Nadpolovičná väčšina sa snaží nejako pomáhať, prejavujú značnú citlivosť k utrpeniu v rozvojových krajinách, k ničeniu životného prostredia. Netúžia však po revolte, skôr im vlastné snahy a aktivity pripadajú ako kvapka v mori, ktorá nič nezmení.