VIERA STRÁŽNICKÁ šesť rokov dohliadala na dodržiavanie ľudských práv ako sudkyňa Európskeho súdu pre ľudské práva, predtým pôsobila štyri roky ako veľvyslankyňa v Štrasburgu. Po návrate na Slovensko ju prekvapilo, ako sa u nás zrýchlilo životné tempo, na druhej strane však aj to, že nie sme ochotní riešiť veci diskusiou, chápať sa a spolupracovať.

Mnohí ľudia, ktorí sa po dlhšom čase vrátia na Slovensko, zažijú "kultúrny šok", keď zistia, akým udalostiam sa doma prikladá význam a narazia na banálne problémy s úradmi. Stalo sa vám niečo podobné?

Kultúrny šok som mala z toho, že som videla istý pokrok, ktorý tu za desať rokov nastal vo výstavbe či v tempe, akým ľudia pracujú. Na druhej strane som narazila na prvky staromentality a neflexibilnosť ľudí - aj kolegov. Čakala som väčšiu otvorenosť, hovorila som si, že vstupom do Európskej únie budeme musieť akceptovať techniky a spôsoby komunikácie, ktoré sú vonku zaužívané. Natrafila som však na oblasti, v ktorých bojujeme s rovnakými problémami ako pred pätnástimi rokmi - v školstve, kultúre, zdravotníctve. Chápem, že sa začali robiť reformy, ale šokuje ma spôsob, akým sa robia - bez komunikácie s odbornou verejnosťou.

Pôsobili ste šesť rokov ako sudkyňa štrasburského súdu. Dá sa zo súdnych podaní vyčítať národná mentalita krajiny či stav spoločnosti?

Jednotlivé prípady odrážajú spoločenskú atmosféru, národné špecifiká, kultúrne a právne tradície. Čo je pre všetky krajiny spoločné, sú prieťahy v konaní. Len malé štáty ako Malta, Cyprus, Monako ich nemajú. A ani Luxembursko, bohatý malý štát, v ktorom evidentne veci fungujú takmer stopercentne.

Aké spory sú typické napríklad pre demokratické a liberálne krajiny severnej Európy?

Severské krajiny majú zvláštny prístup k deťom, ktoré žijú v rodinách nespôsobilých vychovávať ich - buď kvôli drogám, promiskuite alebo zanedbanej výžive. Keďže tam veľmi dobre funguje sociálna sieť, deti zoberú do sociálneho ústavu a okamžite sa ich snažia umiestniť do pestúnskej starostlivosti. Stáva sa tak na základe administratívneho rozhodnutia úradu, proti ktorému sa možno odvolať. Je množstvo prípadov, keď to deťom pomáha. Stalo sa však aj to, že biologickí rodičia, napriek tomu, že sa zlepšila ich rodinná situácia a roky sa uchádzali o to, aby sa rodina opäť spojila, nedosiahli zjednotenie. Severské krajiny majú totiž zvláštne procesné pravidlá, na súde napríklad nie je vždy potrebné ústne pojednávanie. Viacero sťažností sa teda týkalo nemožnosti prístupu k súdu.

Najmä v Rusku či Turecku sa podľa štatistík objavuje neľudské zaobchádzanie či mučenie. Prejavilo sa to aj na súde?

Ochrana práva na život, zákaz mučenia či neľudského zaobchádzania patria k najzávažnejším, ktoré chráni dohovor o ľudských právach. Keď príde taká sťažnosť, okolnosti bývajú drastické. Viacero sťažností bolo z Turecka. Ľudia sa jednoducho stratili, policajti ich zatvorili a nikto sa o nich viac nedozvedel. Často zmizli či ako teroristi boli zastrelení ľudia kurdskej príslušnosti, ktorých zatkla polícia. Z Ruska je veľa sťažností na pomery vo väzniciach.

Turecko sa uchádza o členstvo v Európskej únii, mnohí s tým nesúhlasia aj pre problémy s ľudskými právami, iní hovoria, že pre Turecko je to motivácia. Čo si myslíte vy?

Určite je to motivačné. Turecko urobilo veľký pokrok.

S dodržiavaním ľudských práv majú však problémy aj západné demokracie, tiež v mene boja proti terorizmu. Nemáte pocit, že dohovor a jeho koncept ľudských práv je ohrozený?

Zástupkyňa generálneho tajomníka Rady Európy v decembri na konferencii v Bratislave upozornila, že v mnohých štátoch sa volá po prijatí legislatívnych obmedzení ľudských práv, aby sa zabránilo teroristickým útokom. Rada Európy však nechce pripustiť zúženie dohovoru, má zostať poslednou záchranou pre jednotlivcov.

Sám dohovor však umožňuje obmedzenie práv. Hovorí napríklad, že cudzinca možno vyhostiť len po dodržaní istého postupu. Vzápätí dodáva, že ten netreba dodržať, ak je ohrozená národná bezpečnosť. Neotvárajú práve výnimky cestu k ohrozeniu slobôd?

Dohovor pripúšťa obmedzenia práv, len ak je to nevyhnutné v záujme národnej bezpečnosti, verejného poriadku, zdravia, morálky, práv iných. Znamená to, že štát môže obmedziť výkon práv, no európsky súd, ktorý má ako jediný plné právo interpretovať dohovor, to vykladá tak, že obmedzenia musia byť čo najužšie. Obmedzenia sú dôležité, niekedy verejný záujem preváži nad záujmom jednotlivca, najmä ak je spoločnosť multikultúrna. Videli sme to pri pouličných nepokojoch vo Francúzsku.

Aké spory sa k vám dostali z Francúzska?

Francúzsko je multikultúrne a pre takú spoločnosť sú typické sťažnosti s náboženským podtextom. Napríklad ortodoxný žid sa sťažoval, že ho firma núti pracovať v piatok popoludní a v sobotu, keď sa musí zúčastňovať náboženských obradov. Súdy mu nevyhoveli a my sme ich rozhodnutie potvrdili s odôvodnením, že podpisoval pracovnú zmluvu a poznal podmienky práce. Veľká komora však musela odsúdiť Francúzsko v prípade drogového dílera Salmouniho za porušenie zákazu mučenia a neľudského zaobchádzania. Násilie voči nemu, pri ktorom stratil oko, označil Európsky súd za vážny čin mučenia.

Dohovor chráni aj slobodu prejavu, tá sa v Európe naposledy výraznejšie spomínala v súvislosti s karikatúrami proroka Mohameda. Médiá ich publikovali v mene slobody prejavu, kritici hovorili o slobode spojenej so zodpovednosťou. Ako by rozhodol európsky súd?

Sloboda prejavu nie je absolútne právo, dohovor umožňuje štátom stanoviť limity. Z rozsudkov Európskeho súdu však možno zistiť, že ochrana sa poskytuje aj umeleckým prejavom, ktoré urážajú alebo šokujú. Nepoznáme dánske limity pre slobodu prejavu, severské krajiny, rovnako ako Veľká Británia, ich nemajú také striktné ako stredná Európa či Nemecko, zaťažené históriou. Demonštrácie sa objavili takmer po pol roku od uverejnenia, a navyše nie v Dánsku. Vyvolalo to podozrenie, že ich vypuknutie niekto podnietil. Európsky súd to vníma tak, že kým nedôjde k priamemu podnecovaniu násilia, sú všetky prejavy slobody vyjadrovania dovolené.

Európsky súd si podľa vás všimol, keď na Slovensku začal riadne fungovať Ústavný súd. Je to tak, že ak sa dnes sťažnosť od nás dostane do Štrasburgu, je to už zriedkavejšie pre pochybenie súdov, ale skôr pre nízke odškodnenie?

Štrasburský súd priznáva zadosťučinenie podľa dĺžky konania a zvažuje, či sťažovateľ k prieťahom prispel. Ústavný súd pozná tieto kritériá a prevzal ich. Samozrejme, ak sumy prepočítate na eurá, vyjde vám sto eur, čo je v očiach sudcov a ľudí v Štrasburgu smiešna suma. Vždy, keď som sa stretla s návrhom kolegov zvýšiť zadosťučinenie, vysvetľovala som im rozdielne ekonomické pomery.

Sudcovia európskeho súdu majú vysvetľovať aj špecifiká krajín, z ktorých pochádzajú. Čo sa ťažko vysvetľovalo v súvislosti so Slovenskom?

Reštitúcie. Západoeurópske krajiny nepoznali znárodnenie ako my v bývalom režime. Ťažké bolo vysvetľovať zákony, na základe ktorých sa vykonávali reštitúcie.

Váš syn sa dal na právnickú dráhu ako vy. Ako zvláda prevahu právnikov váš manžel - režisér?

Keď začneme rozprávať o práve, odchádza.

Režíroval televízne komédie, pracoval v STV v hlavnej réžii zábavy. Hovoríte spolu o súčasnej televíznej zábave o reality šou? Čo si o tom myslíte?

V nemeckej televízii som zvykla pozerať súťaž Superstar, tu som bola prekvapená, aké má Slovensko skvelé hlasy a krásnych mladých ľudí. Sú však reality šou, ktoré nikdy nebudem pozerať, pretože podsúvajú bulvár verejnosti a kazia jej dobrý vkus.

Môže sa to ešte zhoršovať? Divákov v zahraničí už omrzeli obyčajní ľudia zavretí vo vile, a tak televízie začali zatvárať celebrity či dokonca pornohviezdy.

Vonku som nepozerala ani Vyvolených, ani Big Brother, pozerala som Superstar či francúzske hudobné programy so skvelými šansoniermi. Tamojšie televízie nie sú zaplavené akčnými filmami, výborné francúzske filmy vysielajú v správnom pomere s americkými. Nemecká televízia dávala v nedeľu vynikajúce rozhovory s osobnosťami, po 11. septembri 2001 začali okamžite vysvetľovať podstatu islamu. V programe boli diskusie s mladými Turkami, druhou či treťou generáciou, ktorá v Nemecku roky žila. Boli to inteligentne vedené besedy, čo však chce skvelých moderátorov.

Spomínali ste, že ste mali veľké očakávania od vstupu Slovenska do Európskej únie. Podľa prieskumov spájajú Slováci vstup nadpriemerne s nádejou.

Mnoho ľudí si sľubovalo, že sa u nás zmenia pomery. Taká zmena však chce zmenu mentality a tá súvisí so vzdelaním, že si ľudia budú viac všímať, akým spôsobom sa veci riešia vonku. Pravdou je, že u nás by bolo dobré vysvetľovať, čo je Európska únia, a nielen urobiť to, čo okamžite pochopili slovenskí podnikatelia - vrhnúť sa na fondy.

U nás sa úniou aj straší. Konzervatívci v nej vidia hrozbu pre tradičné hodnoty. Čo by ste im povedali?

Čím by mohla únia ohroziť tradičné hodnoty? Celá únia nie je taká liberálna, ako si mnohí myslia. Diskusia, ktorá prebieha v európskych inštitúciách, je diskusiou medzi liberálnymi a menej liberálnymi komunitami. To platí aj pre štáty, Veľká Británia, ktorá má veľmi rezervovaný postoj k únii, je liberálna. Európa je miestom, kde dochádza k stretu kultúrnych hodnôt, ktoré sa stále prehodnocujú. Zároveň sa hlási k spoločnému dedičstvu, to však neznamená, že budeme siahať až k hodnotám formulovaným v 19. storočí.

Takže niektoré tradičné hodnoty "sú ohrozené" vývojom spoločnosti?

Samozrejme. Európa prvá hlása multikultúrnosť. Kultúra neznamená, že stanovíme právny rámec pre niečo, čo je v inom štáte dovolené. Ak by sme sa pozreli na hodnoty ako rodinný život a súkromie, ktoré naši konzervatívci chránia, tie zostávajú v právomoci štátu, pretože reflektujú tradície. Únia sa ich nechce dotýkať. Odtiaľ ohrozenie nesmeruje.

FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ

a REUTERS