BRATISLAVA - Trestným činom je aj to, ak občan nenahlási trestný čin, ktorý spáchal niekto iný. Svedkovia v kauze kyselinári, ktorí o vraždách vedeli, však obvineniam nečelia. Čudujú sa tomu niektorí obhajcovia zastupujúci odsúdených. V záverečnej reči jedného z obhajcov sa objavila aj narážka na to, či za to nemôže dohoda, že ak budú svedčiť, nebudú stíhaní.
Kauzu by polícia nevyriešila, keby jeden z obžalovaných - Peter L., o nej neporozprával sám. Vyšetrovanie komplikovalo to, že chýbali mŕtvoly a tým aj dôkaz o tom, či sa vraždy naozaj stali. Museli to potvrdiť ďalší svedkovia. Práve im Peter L. počas páchania trestnej činnosti podrobne rozprával, čo sa deje.
Chránený svedok, ktorý s Petrom L., stíhaným za pomoc pri vraždách, býval niekoľko rokov v spoločnej domácnosti, vedel o vraždách z jeho rozprávania. Dokonca na jeho príkaz nakúpil na etapy spolu 1800 kilogramov kyseliny sírovej, v ktorej boli neskôr obete likvidované. Robil tak pod vymyslenými menami. Všetko to porozprával aj pred súdom.
"Mal nakupovať kyselinu, ale nepodarilo sa preukázať, že vedel, na aké účely bude použitá," tvrdí hovorkyňa prokuratúry Svetlana Husárová. Tým zdôvodnila, prečo nie je aj on stíhaný. Pred súdom vypovedal prostredníctvom telemostu z neznámeho miesta.
Ďalší chránený svedok spolu s Petrom L. vylieval to, čo z niektorých obetí zostalo. Podľa prokuratúry "nemohol byť žalovaný za pomoc k trestnému činu vraždy, pretože to sa dá, iba ak by pomáhal usmrtiť ešte žijúcu osobu". Husárová o oboch tvrdí, že "nekonali tak, aby sa naplnili skutkové podstaty trestných činov, pre ktoré boli kyselinári žalovaní". Na priamu otázku, či ich beztrestnosť nie je výsledkom nejakej dohody, neodpovedala.
Advokát Ján Gereg tvrdí, že v takej vážnej veci, ako je vražda, dá sa jej neohlásenie len ťažko obhájiť.
(rp)
Neohlásenie trestného činu nie je vždy v rozpore
Starý Trestný zákon účinný do konca minulého roka považoval neoznámenie spáchania trestného činu za trestné iba v presne vymenovaných prípadoch. Každý mohol byť potrestaný, ak vedel o tom, že iný spáchal vlastizradu, vraždil, či týral blízku osobu. Vymenovaných bolo presne 26 trestných činov, ktoré do tejto skupiny patrili.
V novom Trestnom zákone, účinnom od januára, už nie sú vymenované konkrétne trestné činy, ktorých neohlásenie je trestné, ale je stanovené, že ohlásiť je nutné každý trestný čin, pri ktorom je horná hranica trestnej sadzby minimálne desať rokov, alebo niektorý z korupčných trestných činov. Trest za neohlásenie môže byť až tri roky.
Výnimku tvoria prípady, ak by občan nemohol oznámenie urobiť bez toho, aby seba alebo blízku osobu vystavil nebezpečenstvu smrti, ublíženia na zdraví, inej závažnej ujmy alebo trestného stíhania. Trestný čin nemusia nahlásiť ani kňazi viazaní spovedným tajomstvom. Tieto obmedzenia platili aj v starom zákone.
