Quo vadis, Ohňom a mečom, Potopa - niet Poliaka, ktorý by nepoznal tieto literárne diela alebo aspoň ich filmové stvárnenie. Práve na dnes pripadá 160. výročie narodenín ich autora - Henryka Sienkiewicza, ktorý za svoje dielo získal v roku 1905 Nobelovu cenu za literatúru. V novembri tohto roku bude zase okrúhle 90. výročie jeho smrti. Ako je to časté v poľských dejinách 19. a začiatku 20. storočia, zomrel v exile - vo Švajčiarsku.

Sienkiewicz sa narodil v rodine chudobného šľachtica. Do Varšavy sa presťahoval, keď mal 15 rokov. Gymnázium ukončil so slabými výsledkami. Prvé literárne práce zverejňoval ako vysokoškolský študent, pôsobil aj ako novinár. V roku 1876 odišiel na dva roky do Spojených štátov ako spravodajca novín Gazeta Polska. Cestoval rád, v roku 1890 bol aj v Afrike. Zážitky využil v dobrodružnom románe pre mládež V púšti a pralese z roku 1912.

Vtedy bol už svetoznámym spisovateľom na sklonku života. Slávu mu priniesla trilógia: Ohňom a mečom, Potopa a Pán Wołodyjowski, ktorú napísal v rokoch 1884 - 1888. Opisuje v nej Poľsko 17. storočia - jedno z malebnejších období poľských dejín. Tiež storočie vojen so Švédmi, Turkami a Ukrajincami. Poľské kráľovstvo vtedy siahalo od Estónska až po východnú Ukrajinu.

Rozsiahle romány písal, aby "posilnil srdcia" rodákov, ktorí žili takmer sto rokov bez svojho štátu a mali za sebou dve nepodarené povstania. Zároveň sú kľúčom k poľskej mentalite.

Dodnes sú to jeho najčítanejšie diela. Hrdinovia trilógie ako Andrzej Kmicic, Onufry Zagłoba a Michał Wołodyjowski žijú v povedomí Poliakov, o čom svedčí aj ich využitie v reklame. Väčšinu Sienkiewiczových románov postupne sfilmovali.

Popularitu si Sienkiewicz upevnil románom Quo vadis o začiatkoch kresťanstva, ktorý rýchlo preložili do cudzích jazykov, a Križiaci z roku 1900 - venovaný úspešnému boju Poliakov s rádom nemeckých rytierov na začiatku 15. storočia.

O popularite Sienkiewicza svedčí, že v roku 1900 získal od rodákov ako darček pri príležitosti 25. výročia spisovateľskej tvorby zámoček v obci Oblegorek pri meste Kielce. Sienkiewicz ho využíval len zriedka. Dnes je v Oblegorku jeho múzeum.

Bohatý bol aj súkromný život spisovateľa, žiadaného hosťa spoločenských stretnutí. Mal tri ženy, všetky s menom Mária. Prvá zomrela po štyroch rokoch manželstva na tuberkulózu. Druhá, (Sienkiewicz mal 47, ona 19), odišla krátko po svadbe. Až tretie manželstvo, pre ktoré sa rozhodol vo veku 58 rokov, bolo šťastné.

Prvé preklady tvorby Sienkiewicza do slovenčiny vznikli na začiatku 20. storočia. Slovenské vydanie Quo vadis, ktoré prinieslo Sienkiewiczovi Nobelovu cenu, vyšlo v roku 1911. "Je zaujímavé, že v prvej vlne záujmu sa u nás vydávali jeho poviedky so sociálnou a národnou problematikou, až potom prišlo na rozľahlé historické fresky," hodnotí polonista Jozef Hvišč záujem Slovákov o Sienkiewicza.