Výška dávky sa určuje podľa denného vymeriavacieho základu. Prvé tri dni živnostníci dostanú 25 % zo základu, od 4. dňa je to 55 %. Tie isté pravidlá platia aj pre ľudí, ktorí pracujú na voľnej nohe a sú dobrovoľne poistení.

Šéf slovenského živnostenského zväzu Vladimír Sirotka hovorí, že len z nemocenskej malý živnostník nevyžije. Prepad príjmov počas péenky cítia najmä remeselníci. Iná situácia je pri živnostníkoch, ktorí zamestnávajú dvoch alebo troch ľudí. Chod firmy musia nejakým spôsobom zabezpečiť, aj keď sú chorí.

Počas maródky živnostníci neplatia odvody do Sociálnej poisťovne. Nemôžu však prestať odvádzať preddavky na zdravotné poistenie. Od januára tohto roka môžu zdravotnú poisťovňu požiadať o zníženie preddavkov. Sirotka nevie, či túto možnosť podnikatelia využívajú. "O zníženie preddavkov má význam žiadať vtedy, ak má živnostník súbeh príjmov a podľa jeho výpočtov by platil vyššie preddavky, ako by skutočne mal," hovorí.

Pri nároku na nemocenskú platí až trojročná premlčacia lehota, takže o dávku možno požiadať ešte do troch rokov, odkedy na ňu vznikol nárok. Chorý môže o túto dávku prísť, ak poruší liečebný režim. Porušenie liečebného režimu potvrdzuje ošetrujúci lekár.

Výška dávky

Od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu.

Od 4. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu.

Denný vymeriavací základ je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia.

Zdravotným poisťovniam aj počas PN treba platiť

Práceneschopnosť treba nahlásiť zdravotnej poisťovni. Živnostníci musia do ôsmich dní od vzniku PN doniesť do zdravotnej poisťovne potvrdenie od Sociálnej poisťovne o tom, že poberajú nemocenské. Aj keď počas práceneschopnosti platí odvody štát, pre živnostníkov to neznamená, že nemusia platiť preddavky. Preddavky počas PN môžu byť nižšie, závisí to od druhu SZČO.

Pre ročné zúčtovanie bude platiť, že suma minimálneho základu sa zníži o pomernú časť prislúchajúcu k počtu dní, keď bola SZČO práceneschopná. Zdravotné poisťovne však môžu SZČO znížiť výšku preddavkov alebo ich odpustiť, ak sa by SZČO dostala do platobnej neschopnosti.

Platenie preddavkov SZČO počas PN

SZČO, ktorá má preddavok vyšší, ako je zákonom stanovený minimálny preddavok 966 korún, platí aj počas práceneschopnosti preddavok v nezmenenej sume.

SZČO, ktorej zákon nestanovuje najnižšiu možnú sumu preddavku (SZČO popri zamestnaní, študent, dôchodca), platí aj počas práceneschopnosti preddavok v nezmenenej sume.

SZČO, ktorá má stanovený najnižší možný preddavok (nie je zároveň zamestnancom ani študentom či dôchodcom), platí znížené preddavky o sumu pripadajúcu na obdobie, keď poistné platí štát.

Čo treba priniesť do Sociálnej poisťovne

Od ošetrujúceho lekára dostane potvrdenie o dočasnej PN - prvý a druhý diel. Tretí diel odovzdá poisťovni sám lekár.

Prvý diel je legitimáciou práceneschopného, ten má poistenec so sebou, potrebuje ho napríklad pri kontrole liečebného režimu. Po skončení práceneschopnosti odovzdá prvý diel ošetrujúcemu lekárovi, ktorý ho odošle do Sociálnej poisťovne.

Druhý diel je vlastne žiadosťou o nemocenské, preto ho musí SZČO aj dobrovoľný poistenec a zamestnávateľ v ochrannej lehote hneď priniesť do Sociálnej poisťovne. Prvé nemocenské by mal dostať do 60 dní.

Keď sa PN skončí, poistenec odovzdá prvý diel potvrdenia lekárovi, ktorý ho pošle do poisťovne. Lekár dá pacientovi 4. diel potvrdenia, na ktorom ho vlastne "vypíše". Tento diel musí poistenec odovzdať Sociálnej poisťovni. Ak to neurobí, nedostane nemocenské za uplynulý mesiac. V prípade, že takéto potvrdenie nemôže odovzdať, lebo práceneschopnosť ďalej trvá, musí odovzdať iné potvrdenie - preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti. K dispozícii ho majú ošetrujúci lekári, ktorí ho pacientom potvrdia. (haj)

Povinne poistená SZČO a dobrovoľne nemocensky poistená osoba

Má nárok na dávku, ak zaplatila poistné na nemocenské poistenie od vzniku poistenia do konca mesiaca predchádzajúceho mesiacu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť. Výnimka: ak dočasná pracovná neschopnosť vznikne v mesiaci, v ktorom vzniklo poistenie prvýkrát, alebo v ochrannej lehote.

Dávka sa vypláca od prvého dňa práceneschopnosti.

Pri posudzovaní zaplateného poistného sa toleruje dlh na poistnom ku dňu splatnosti poistného nižší ako 100 Sk.

Ak SZČO poruší liečebný režim, stráca nárok na dávku. Porušenie liečebného režimu určí lekár. Dávka sa potom nevypláca odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu.

Pobočke Sociálnej poisťovne musí oznámiť ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do 3 dní odo dňa jej skončenia, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako 10 dní.

Denný vymeriavací základ

Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Rozhodujúce obdobie je

kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť,

obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho roku - ak nemocenské poistenie vzniklo v roku, ktorý predchádza roku, keď vznikla dočasná pracovná neschopnosť,

obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca mesiaca predchádzajúceho mesiacu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť - ak nemocenské poistenie vzniklo v roku, keď vznikla dočasná pracovná neschopnosť,

obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť - ak nemocenské poistenie vzniklo v mesiaci, keď vznikla dočasná pracovná neschopnosť.

Čo ešte platí

1. Ak vznikol nárok na nemocenskú dávku v ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia.

2. Na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie.

3. Výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného vymeriavacieho základu, ak poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného alebo mu vznikol nárok na nemocenskú dávku v deň vzniku nemocenského poistenia.

4. Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, keď vznikol nárok na nemocenskú dávku.

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba

má nárok na nemocenské dávky, ak bola 270 dní nemocensky poistená v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti,

počas práceneschopnosti nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Zdravotná poisťovňaSom SZČO a platím poistné z minimálnej mzdy, t. j. 966 Sk od januára 2006. Koľko mám odviesť poistné za január, keď som od 9. dňa v mesiaci PN? Kedy najneskôr je potrebné odovzdať kópiu PN?

Zákon o zdravotnom poistení neumožňuje SZČO neplatiť počas poberania nemocenských dávok preddavky. Od 1. 1. 2006 existuje možnosť písomne požiadať zdravotnú poisťovňu o povolenie inej výšky preddavkov z dôvodu platobnej neschopnosti. To však neoslobodzuje od povinnosti zaplatiť v ročnom zúčtovaní dlžné poistné.

Ak som SZČO na PN, musím platiť preddavky na zdravotné poistenie?

SZČO má povinnosť platiť preddavky na zdravotné poistenie počas poberania nemocenských dávok.

SZČO je PN od 11. 11. 2004, od 2. 11. 2005 je invalidný dôchodca 90 %, dňom 2. 11. 2005 má ukončenú podnikateľskú činnosť. Preddavky na ZP boli zaplatené naposledy za mesiac 8/05, pretože prvé výklady nového zákona o ZP vykladali zákon tak, že SZČO, ktorá je PN, preddavky od 1. 9. 2005 neplatí. Bol môj postup správny?

Postup nebol správny, za obdobie od 1. 9. 2005 do 2. 11. 2005 bolo treba odvádzať preddavky.

SZČO nemocensky nepoistená je na PN. Je povinná platiť preddavky?

Je povinná platiť preddavky.

Zdroj: www.vszp.sk

Pýtali ste sa Sociálnej poisťovne

Som povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO. Na poistenie v nezamestnanosti som sa prihlásil ako dobrovoľne poistná osoba. V období od 10. januára 2006 do 24. 2. 2006 som bol uznaný za práceneschopného ako SZČO. Som v období uznania za práceneschopného povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti?

Povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie v období, počas ktorého je uznaná za dočasne práceneschopnú.

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená, dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti nie je povinná platiť poistné na nemocenské, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti v období, počas ktorého sa jej poskytuje nemocenské.

Podmienkou vylúčenia povinnosti platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti osobou dobrovoľne poistenou v nezamestnanosti je poskytovanie nemocenského z poistného vzťahu dobrovoľne nemocensky poistenej osoby. Ak je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO uznaná za dočasne práceneschopnú a poskytuje sa jej nemocenské z tohto poistného vzťahu, pričom je zároveň osobou dobrovoľne poistenou v nezamestnanosti, je povinná platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti, pretože sa jej neposkytuje nemocenské z poistného vzťahu dobrovoľne nemocensky poistenej osoby.

Ako sa prejaví PN dôchodkovo poistenej SZČO na výpočte osobného mzdového bodu a obdobia dôchodkového poistenia, ak napr. v r. 1999 bola SZČO celý rok poistená z minimálneho vymeriavacieho základu. Od 1. 2. 1999 do 30. 4. 1999 bola uznaná za dočasne PN, poberala nemocenské a nezaplatila dôchodkové poistenie. Zvyšok roka, t. j. za január a za obdobie od 1. 5. do konca roka zaplatila poistné.

1) Ako sa v takomto prípade vypočíta osobný mzdový bod za rok 1999?

2) Aké obdobie dôchodkového poistenia sa započíta za rok 1999 na zistenie priemerného mzdového bodu?

3) Počítal by sa rovnako priemerný osobný mzdový bod a obdobie dôchodkového poistenia za rok 2004, ak bola SZČO práceneschopná od 1. 2. do 30. 4. 2004, a po zvyšok roka platila poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu? Počítal by sa rovnako priemerný osobný mzdový bod a obdobie dôchodkového poistenia za rok 2004, ak bola SZČO práceneschopná od 1. 2. do 30. 4. 2004 a zvyšok roka platila poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu?

Ak poistenec v niektorom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia v období pred 1. januárom 2004 získal za časť kalendárneho roka náhradnú lehotu (za ktorú sa považuje napríklad aj lehota poberania nemocenského, teda nie celé obdobie dočasnej práceneschopnosti), obdobie štúdia alebo obdobie civilnej služby, určí sa mu za toto obdobie časť osobného mzdového bodu ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu patriaceho za celý kalendárny rok takýchto lehôt (ktorý má hodnotu 0,3) a počtu dní týchto lehôt. Pomerná časť osobného mzdového bodu v hodnote 0,3 sa vypočíta ako podiel hodnoty 0,3 a počtu dní príslušného kalendárneho roka (0,3 : 365 = 0,00082, po zaokrúhlení 0,0009 alebo 0,3 : 366 = 0,00081, po zaokrúhlení 0,0009). Napríklad za 89 dní náhradnej lehoty patrí osobný mzdový bod v hodnote 0,0801 (0,0009 x 89 = 0,0801).

Táto hodnota sa potom pripočíta k osobnému mzdovému bodu určenému za daný kalendárny rok ako podiel osobného vymeriavacieho základu (tým je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie) a všeobecného vymeriavacieho základu (ktorým je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy za príslušný kalendárny rok).

Na účely zistenia priemerného osobného mzdového bodu sa do obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období za uvedený kalendárny rok započíta obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré SZČO zaplatila poistné na dôchodkové poistenie, ako aj obdobie, v ktorom pred 1. januárom 2004 poberala nemocenské. Ak by však náhradná lehota, obdobie štúdia alebo výkonu civilnej služby trvali po celý kalendárny rok, takýto kalendárny rok sa pri výpočte priemerného osobného mzdového bodu nezohľadňuje a toto obdobie sa z rozhodujúceho obdobia na výpočet priemerného osobného mzdového bodu vylučuje.

Ak bude poistenec uznaný za dočasne PN v niektorom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia v období po 31. decembri 2003, osobný mzdový bod za tento kalendárny rok sa určí ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu. Hoci bude mať teda poistenec vymeriavací základ len v niekoľkých mesiacoch v danom roku, na výpočet osobného mzdového bodu sa ako všeobecný vymeriavací základ použije vždy 12-násobok priemernej mesačnej mzdy.

Priemerný osobný mzdový bod sa určí tak, že súčet osobných mzdových bodov dosiahnutých v rozhodujúcom období sa vydelí obdobím dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, do ktorého sa započíta aj obdobie dôchodkového poistenia, v ktorom poistenec nemal žiadny vymeriavací základ z dôvodu dočasnej práceneschopnosti.

V akej výške sa študentovi po splnení podmienok nároku na nemocenské, resp. materské, poskytne nemocenská dávka? Ako je to v prípade, ak platil poistné na nemocenské z najnižšieho vymeriavacieho základu a ako v prípade, ak platil poistné z maximálneho vymeriavacieho základu?

Študent je v tomto prípade dobrovoľne poistenou osobou. Nemocenská dávka je prvé tri dni vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu, od 4. dňa sa rovná 55 % z tohto základu.

Príklad:

Ak sa študent tretieho ročníka vysokej školy prihlásil na nemocenské poistenie od 1. októbra 2004 ako dobrovoľne poistená osoba a platil si poistné na nemocenské poistenie z minimálnej mzdy, t. j. za október 2004 v sume 286 Sk (6500 Sk x 4,4% = 286 Sk) a dňa 1. novembra 2004 je uznaný dočasne práceneschopným, vznikne mu nárok na nemocenské z dôvodu, že do 270 dní sa započítalo aj obdobie účasti na nemocenskom poistení pred 1. januárom 2004, samozrejme súčasne musí mať do 30. novembra 2004 zaplatené poistné na nemocenské poistenie v sume 286 Sk (minimálne však 187 Sk). Rozhodujúcim obdobím v uvedenom príklade je mesiac október, a teda denný vymeriavací základ je podiel ním určeného vymeriavacieho základu za mesiac október 2004, t. j. suma 6500 Sk a počtu dní rozhodujúceho obdobia 6500 Sk : 31 dní Ň 209,6775 Sk.

Výška nemocenského za prvé tri dni je 25 % z 209,6775 = 52,419375 x 3 dni = 157,25812 Sk a od štvrtého dňa 55 % z 209,6775 = 115,32262 Sk za kalendárny deň.

Ak bol študent dočasne práceneschopný do konca kalendárneho mesiaca dostal nemocenské v sume 157,25812 Sk + (27 dní x 115,32262 Sk) = 3 270,9688 Ň 3 271 Sk.

Ak by ten istý študent platil poistné na nemocenské poistenie z maximálnej sumy poistného na nemocenské poistenie, t. j. 949 Sk, denný vymeriavací základ sa vypočíta nasledovne 21 548 Sk : 31 dní = 695,0968 Sk. Nakoľko v rámci prechodných ustanovení zákon o sociálnom poistení obmedzuje na obdobie od 1. júla 2004 do 31. decembra 2004 maximálnu sumu denného vymeriavacieho základu na 472,2740 Sk, v uvedenom príklade bude denný vymeriavací základ v sume 472,2740 Sk.

Výška nemocenského za prvé tri dni bude 25 % zo 472,2740 Sk = 118.0685 x 3 = 354,2055 Sk a od štvrtého dňa 55 % zo 472,2740 Sk = 259,7507 Sk za kalendárny deň.

Ak bude študent dočasne práceneschopný do konca kalendárneho mesiaca, dostane nemocenské v sume 354,2055 Sk + (27 dní x 259,7507 Sk) = 7367,4744 Ň 7368 Sk.

Zdroj:www.socpoist.sk